O sedemhlavej žirafe

O sedemhlavej žirafe (Rozprávka)

Žirafa, o ktorej vám chcem porozprávať, žila v ďalekej krajine a medzi ostatnými žirafami vynikala tým, že bola večne, ale večne nespokojná. Jeden deň sa jej zdalo, že má prikrátke nohy, na druhý deň si zmyslela, že by mala mať dlhé uši ako zajac, na tretí deň plakala, že nevie lietať... a jedného dňa jej napadlo: „Ako to, že ja mám iba jednu hlavu?"

Toto žirafe napadlo a už jej to nijako nechcelo z rozumu vypadnúť. Kade chodila, tade nariekala, aké je ona nešťastlivé jednohlavé zviera a že ju nik nemá rád, keď jej ten mrchavý svet nedal aspoň zo tri hlavy.

Tak prevelice nariekala a tu odrazu počula, ako jeden miestny africký rozhlas hlási, že slávny lekár, doktor montovacích vied Tenaten urobil pokus a primontoval istému psovi ešte jednu psiu hlavu.

„Sláva, som zachránená!" zajasala žirafa a okamžite sa pobrala k tomu doktorovi.

„Pán doktor Tenaten," povedala mu. „Som jednohlavá žirafa, ale počula som o vašich pokusoch a želám si, aby ste mi primontovali ďalšiu hlavu.

„Môže sa stať," povedal doktor Tenaten. „Ráčte si vybrať, madam, akú hlavu si želáte." A ukázal jej zverský hlavový katalóg.

Žirafa si katalóg dobre poprezerala a ukázala na jeden obrázok:

„Primontujte mi takúto tigriu hlavu. Nech sa ma všetci boja, keď začnem revať ako tiger."

„Prosím," povedal slávny doktor Tenaten. Uspal žirafu a primontoval jej tigriu hlavu s vycerenými zubiskami.

„Senzácia!" zhíkla žirafa, keď sa uvidela v zrkadle. „Vyzerám naozaj krásne!" - a tigria hlava na druhom žirafininom hrdle zarevala, až sa žirafa strhla.

„Je to pekná a strašidelná hlava," povedala doktorovi. „Ale prosila by som vás, či by ste mi nemohli primontovať ešte jednu hlavu - sloňaciu, aj s chobotom, aby som sa nemusela každý raz zohýbať k zemi po potravu."

„Môže sa stať," povedal doktor Tenaten. „Primontujem vám aj sloniu, to sa teraz veľmi nosí."

A keď mala žirafa už aj tretiu hlavu, zajasala: „To je úžasné! Vyzerám čím ďalej, tým krajšie! Nezaškodilo by mi ešte niekoľko hláv, nemyslíte?"

Slávny doktor sa trocha zháčil:

„Nezdá sa vám, že by toho už bolo priveľa?"

„Ale kdeže!" odvrkla večne nespokojná žirafa. „Unesiem aj tristo hláv, len montujte a nestrácajte čas! Prosím si ešte jednu papagájsku hlavu, aby som vedela rozprávať, potom jednu poriadne tvrdú baraniu, aby som mohla urobiť ,baran-baran-buc'... nóóó... a potom ešte jednu krokodílsku, aby som urobila ,ham' a prehltla dákeho lovca aj s botami."

„Ako si ráčite želať," povedal slávny doktor Tenaten a pustil sa do roboty. Trápil sa celý týždeň a primontoval žirafe hlavu papagájsku, baraniu aj krokodílsku s veľkou papuľou. A keď to domontoval, vzdychol: „Určite nebude ešte stále spokojná. Radšej urobím jednu hlavu navyše!" A primontoval žirafe siedmu hlavu - somársku.

Prebudila sa sedemhlavá žirafa a skoro od prekvapenia odpadla. Sama seba nepoznávala, taká bola krásna: na siedmich dlhánskych hrdlách sa kývalo sedem rôznych hláv, jedna lepšia ako druhá.

„Odchádzam do nového života," povedala sedemhlavá žirafa slávnemu doktorovi. „Všetky moje hlavy sa vám úctivo klaňajú."

Sedem hláv zavrčalo, zatrúbilo, zabékalo, iba somárska povedala „i-ááá" a papagájska zaškrečala „dobrrré rrráno" - lebo to boli jediné slová, ktoré vedel papagáj povedať.

Vrátila sa žirafa domov a začala sa ukazovať na obdiv celému svetu. Ani nespala, ani nejedia, len sa chválila všetkým známym aj neznámym, aká je teraz krásna. Zvieratká sa čudovali, no o niekoľko dní sa prestali zaujímať o sedemhlavú žirafu. Už sa dosť vynadívali, nemali sa viacej na čo dívať. Niektorí susedia začali do konca klebetiť: „Ženská bláznivá, načisto stratila rozum, takto sa dať zohaviť!"

Závidia mi, pomyslela si žirafa a od zlosti sa utiahla medzi kríčky, že si konečne trochu pospí.

Ľahla si, zavrela žirafie oči na žirafovskej hlave - ale čo to? Papagájska hlava otvorila zobák a zarevala žirafe rovno do žirafovského ucha: „Dobrrré rrráno, dobrrré rrráno!"

„Čuš, pľuhavstvo!" nahnevala sa žirafa. „Povedz: Dobrú noc a spi!"

„Dobrrré rrráno!" zaškrečala papagájska hlava a tigria zlostne zavrčala: „Vŕŕŕ, vŕŕŕ..."

„Bodaj vás!" zlostila sa žirafa. „Spite a dajte mi pokoj!"

Hlavy na chvíľu stíchli. No odrazu zvetrila krokodília hlava človečinu - asi šli tadiaľ dáki lovci. Zaškrípala zubiskami a zrevala: „Ham, ham..." a prebudila žirafu z prvého najsladšieho spánku.

„I-ááá, i-ááá!" zjajkla somárska hlava, lebo sa hrozne naľakala krokodílieho revu.

„Bééé, bééé," žalostne zatiahla barania a bacia rohami do slonieho chobota. Slonia hlava zatrúbila ako na poplach, tigria zrevala a papagájska zaškriekala. „Dobrrré rrráno, dobrrré rrráno!"

Žirafa kričala, vyhadzovala kopytami, hlavy ryčali a škrečali a bol to strašný cirkus. Nakoniec žirafa vyhlásila: „Tak dosť! Keď nemôžem spať, budem aspoň jesť," a začala obhrýzať okolité kríky. No slonia a barania hlava jej všetko pochytali spred nosa a somárska jej vyťahovala listy priamo z papuľky. Tigria hlava ryčala, že chce kusisko mäsiska, krokodília zavýjala, že má chuť aspoň na dvoch bielych lovcov aj s topánkami, a papagájska vrieskala:

„Dobrrré rrráno," - čo v tomto prípade znamenalo, že chce vtáčí zob.

Žirafa nespala, nejedia, chodila po krajine a kvílila. A čím viacej kvílila, tým viacej vrieskali jej ostatné hlavy, až sa začali vadiť a nakoniec sa pobili.

To už bolo aj na žirafu priveľa. Pustila sa do behu a nezastala, kým nedobehla do ordinácie slávneho doktora.

„Najváženejší doktor Tenaten," zaplakala žirafa. „Odmontujte mi tieto pľuhavé hlavy, nechajte mi len jednu, moju vlastnú, lebo nemôžem ani spať, ani jesť, ani žiť kultúrne..."

Doktor Tenaten ostal celkom pif-paf-puf.

„Madam, viete si predstaviť, aká to bude fuška? Načo som vám ich len toľko montoval, keď ich teraz musím odmontovať, ó, ja biedny..."

Doktor sa znova trápil so žirafou celý týždeň a odmontúval jej nepodarené hlavy. Bol však už taký ustatý, že ani dobre nevidel. A tak sa stalo, že namiesto žirafovskej hlavy nechal nakoniec žirafe - hlavu somársku.

„Panenka Cecília!" zhíkla žirafa, keď sa uvidela v zrkadle so somárskou hlavou. „Panenka, aj panáčik, aj všetci pandrláci, veď je zo mňa naozajstný somár, i-ááá, i-ááá," híkala žalostne a usedavo.

„Viacej neoperujem!" vyhlásil slávny doktor Tenaten. „Môj vedecký čas je príliš drahý a nemôžem ho roztatáriť na kadejakých somárov!"

Tak sa stala táto žirafa jedinou žirafou, ktorá kedy mala somársku hlavu. Chodila, híkala, neprajní susedia sa jej smiali a vraveli: „Vidíš, vidíš, tak to býva: komu nestačí jeho vlastná hlava, môže sa stať ľahko somárom..."
A to je aj pravda, no nie?