Rezancová princezná

Rezancová princezná (Rozprávka)
Kde bolo, tam bolo, za troma horami z tvarohu, za troma vŕškami z maku, stúpil som Rozprávke na nohu... povedal som, samozrejme: „Dobrý večer, pardon, prepáčte...!" a počul som rozprávku takú.

Počúvajte, akú:

Kde bolo, tam bolo - bolo raz jedno kráľovstvo. Vládol v ňom premúdry a praktický kráľ Haluška a mal za ženu kráľovnú Makarónu. Keby bol len kráľ a kráľovná - nebola by žiadna rozprávka. Ale rozprávka bude, pretože kráľ a kráľovná mali dcéru - princeznú Krupičku.

Princezná bola pekná, príjemná, rástla ako z vody. Jedného dňa povedal jej otec, múdry a praktický kráľ Haluška:

„Dcéra moja, prišiel čas, aby si sa zamyslela nad svojím životom. Treba sa ti vydať, ale vieš, akí sú dnes princi! Každý chce, aby jeho manželka vedela niečo robiť, aspoň štrikovať svetre alebo opraviť vodovod. Nauč sa niečomu, dieťa moje, lebo sa nevydáš a ostaneš mi na ocot!"

Princezná porozmýšľala a po troch dňoch oznámila kráľovi, že sa naučí - variť.

Zasadli ministri a vyhlásili:

„Prikazujeme kráľovskému kuchárovi, aby za tri hodiny naučil princeznú všetkému, čo na varenie treba."

Keď sa to dopočul hlavný kuchár, chytil sa za hlavu:

„Ó, fajfoklok, čože ju ja môžem naučiť za tri hodiny?!"

No ministri boli neoblomní:

„Tri hodiny, ani o minútu viac, ináč budeš o hlavu kratší!"

Hlavný kuchár si podoprel bradu o velikánsku varechu, vyronil prúd sĺz rovno do zeleninovej polievky a nakoniec rázne plesol pokrievku o zem.

„Prosím!" povedal. „Za tri hodiny ju môžem naučiť len to, ako sa robia a pripravujú rezance na rôzny spôsob."

Vzal teda kuchár veľkú dosku, zvanú núdlbret, valček, múku, vajcia, za hrniec vody aj ostrý nožisko. Zažal neónové svetlá a princezná za zvuku fanfár vstúpila po prvý raz v živote do kuchyne. A kuchár ju za tri hodiny naučil, ako sa robia po prvé: niťové rezance do hovädzej polievky, po druhé: guľaté rezance orechové a po tretie: široké lekvárové a makové slíže.

Na druhý deň oznámili ministri všetkým svetovým princom, že v ich kráľovstve sa nachádza princezná, ktorá vie variť, a kto chce, môže ju popýtať o ruku.

Hneď sa začali do kráľovského zámku hrnúť princovia. Ale Krupičke sa ani jeden nepáčil. Prvý bol prichudý, druhý pritučný, tretí namyslený, štvrtý mal prísnu diétu a piaty zasa diétu výkrmnú.

Až jedného dňa objavil sa celkom pekný princ, hlboko sa pred princeznou poklonil, pobozkal jej ruku a zašepkal:

„Milujem rezance s tvarohom, orechami aj s makom, to je moja najmilšia potrava!"

Princezná sa zaradovala:

„To je ten pravý! Za toho sa vydám!"

A bola svadba a potom si princ odviedol princeznú do svojho kráľovstva. A hneď dal rozhlásiť, že sa oženil s vynikajúcou kuchárkou, princeznou Krupičkou, a že od toho dňa musí každý občan v kráľovstve variť len to, čo varí princezná, a kto to nenavarí, bude zaraz o hlavu kratší.

Princezná sa zamyslela a potom vypísala jedálny lístok na celý týždeň a pre celé kráľovstvo. No amen! Celé kráľovstvo jedlo v pondelok rezance makové, v utorok tvarohové, v stredu orechové, vo štvrtok lekvárové, v piatok len cukrom posypané, v sobotu rezance s vajcom a v nedeľu vajcia s rezancami. Občania celého kráľovstva bledli, vzdychali, celé dni len krájali hory rezancov a v noci mali strašidelné sny o vyprážaných rezňoch a pečených kačiciach. Nakoniec poslali na kráľovský zámok vyslancov s kolkovanou žiadosťou, aby už prestala rezancová pohroma, lebo celé kráľovstvo ochorie.

Princ bol prekvapený, ale potom sa chytil za hlavu:
„Pánajána, ešte mi vypukne nejaká rezancová vzbura! Krupička, manželka moja milovaná, vymysli už niečo iné, ľudstvo si žiada pestrú stravu!"

Princezná Krupička sa znova zamyslela a na nasledujúci týždeň dala na jedálny lístok: rezance pozliepané ako srdiečka, potom rezancové písmená, potom rezancové číslice s makom, potom rezance s ornamentami a na bezmäsité dni zaviedla dierkované rezance.

Poddaní zhíkli, zjajkli, zbledli. Poslali teda znova vyslancov k princovi, tentoraz už s prísnym vyhlásením bez kolku: Ak neprestane tá rezancová katastrofa, treba zbúrať domy aj postele, rozlámať stoličky aj fotele, pretože takto nezdravo kŕmené ľudstvo sa do tých starých nepomestí.

Princ onemel od úžasu a odrazu zbadal, že aj on sám už tak pripuchol od toho rezancového stravovania, že sa skoro nezmestí na svoj široký kráľovský trón.

„Krupica!" povedal tentoraz už veľmi prísne svojej manželke.

„Krupica, ty ma privedieš do nešťastia!"

Princezná Krupička horko zaplakala. Potom sa naposledy v živote hlboko zamyslela - a požiadala bývalého kráľovského kuchára, aby ju doučil to, čo sa doma nenaučila. A keď po roku vyšla z kráľovskej kuchyne a spravila nové jedálne lístky - pre celé kráľovstvo - poddaní zajasali a po celej ríši vyvesili radostne nakreslené plagáty s nápisom: Nech žije zdravé stravovanie! Lebo princezná Krupička vedela už variť jedlá obyčajné aj neobyčajné, aj celkom zázračné, ako napríklad: tulipány na divo, baranie paprčky s atramentovou omáčkou a na veľké sviatky vyprážané silonové kurčatá a k tomu hlávkový šalát v nekrčivej úprave.

Kráľovstvo žilo odvtedy zdravo a šťastne, všetci princeznú milovali, ibaže jej už nadosmrti ostalo meno: Rezancová princezná.