Šarkania princezná
Šarkania princezná (Rozprávka)
Kde bolo, tam bolo, za troma horami z nanuku, za troma morami octu, chytil som
Rozprávku za ruku... povedal som, samozrejme: „Dobrý večer, tetuška, poraďte mi niečo, prosím vás..." a poradila mi rozprávku
prostú.
Počúvajte, akú:
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno svetoznáme kráľovstvo a robilo sa v ňom všetko, čo sa má v
kráľovstve robiť. To znamená: kráľ a kráľovná múdro vládli, dobrá víla robila dobré skutky, zlá ježibaba robila zlé skutky a
šarkany hltali, čo im do cesty prišlo, a pľuli oheň so sírou. Teda všetko bolo, ako má byť, a kráľ bol spokojný, že má také poriadne a
usporiadané kráľovstvo.
Jedného dňa narodila sa kráľovnej dcéra - princezná Sifónia. Aj to bolo v poriadku, lebo každé poriadne
kráľovstvo musí mať niečo také.
Princezná rástla a o niekoľko rokov bola z nej celkom pekná deva. No na rozdiel od iných
rozprávkových princezien - nebola ani trocha bojazlivá. Ani hlások nemala tichučký, naopak, mala ho veľmi hlasnučký. Ani ručičky nemala
nežnučké, naopak, mala ich mocné a svalnatučké, pretože rada športovala. Delovú guľu hodila sto metrov do diaľky a
stopäťdesiatkilového trubača zdvihla jednou rukou ako pierko.
Kým bola princezná dieťaťom, kráľovi bolo všetko jedno. Ale v deň jej
osemnástych narodenín si v rozprávkovej knižke prečítal, že osemnásťročná princezná nemá sa zaoberať ľahkou atletikou ani atletikou
ťažkou, naopak: každú poriadnu osemnásťročnú princeznú má uniesť šarkan.
Kráľ zvolal ministerskú poradu:
„Páni
ministri!" povedal vážnym, skoro hrobovým hlasom. „Naše kráľovstvo je svetoznáme svojou usporiadanosťou, a tu, hľa, dočítal som
sa, že moja dcéra mala byť už dávno šarkanom unesená, no ona namiesto toho hrá futbal a včera údajne strelila päť gólov. Ako mi to
vysvetlíte, páni?"
I povstal minister pre kopacie záležitosti a odrapotal tenučkým hláskom:
„Môj kráľ, mám len jediné
vysvetlenie: princezná Sifónia je najlepší stredný útočník, akého som zažil vo svojej kopaco-futbalovej činnosti."
„Von!" skríkol kráľ na futbalministra. „Von, ty biedny centerhalf, moje kráľovstvo nepotrebuje útočníčku, ale princeznú,
šarkanom riadne unesenú!"
A rozhnevaný kráľ sa obrátil na ďalšieho - na ministra pre údržbu šarkanov:
„Pán
minister," povedal kráľ. „Žiadam vás, aby ste vybrali vhodného trojhlavého šarkana a prikázali mu, aby do troch dní uniesol moju
kráľovskú dcéru. Ak to neurobí, dáme ho do penzie ako neschopnú rozprávkovú bytosť!"
Minister sa poklonil a okamžite poslal
telegram najznámejšiemu trojhlavému šarkanovi kráľovstva - Zubojedovi:
UNES PRINCEZNU SIFONIU STOP HROZI TI PENZIA STOP
Šarkan Zubojed súhlasne pokýval všetkými troma hlavami a pobral sa na kráľovský hrad.
Princeznú našiel na kráľovskom ihrisku, kde
práve trénovala vrh diskom. Zubojed vypustil z papúľ oheň a síru a vraví princeznej:
„Uááá, uááá, budeš unesená, uááá!"
Princezná len pozrela cez plece, jednou rukou chytila šarkana a diskovým pohybom ho prehodila do susedného kráľovstva.
Kráľ
hľadel na to všetko z okna, strašne sa nahneval a znova zavolal ministra:
„Minister!" skríkol kráľ ešte hlasnejšie ako prvý raz.
„Akého trojhlavého somára si nám sem poslal? Okamžite zavolaj toho šesťhlavého, lebo ti bude odnesené ministerské kreslo!"
Minister odbehol a poslal telegram šesťhlavému šarkanovi Hrobohrtanovi:
PRIKAZUJEM TI UNIEST PRINCEZNU STOP
AK SA NEDOSTAVIS
NEBUDE TI NA PRVEHO VYPLATENY
ROZPRAVKOVY PLAT STOP
Hrobohrtan zreval šiestimi papuľami, vyčistil si železnou kefkou šesťkrát
tridsaťdva, teda stodeväťdesiatva zubov a pobral sa na kráľovský hrad.
„Hadraba-hadribu, brehehe," povedal princeznej, ktorá
práve trénovala ohýbanie železných koľajníc. „Budeš unesená, bruhaha!"
Princezná chytila šesťhlavého šarkana, zložila ho
na polovicu, a pretože bola už trochu nahnevaná, stisla ho tak, že ostal do smrti na polovicu zložený.
Kráľ to zasa všetko
videl a nesmierne sa rozčúlil.
„Minister!" skríkol opäť, „poslal si mi šesťhlavú trúbu, a nie šarkana! Konaj svoju
povinnosť, lebo budeš o hlavu kratší!"
Minister, od strachu biely ako doma vypraný uterák, poslal okamžite telegram najhroznejšiemu
dvanásťhlavému šarkanovi:
UNES PRINCEZNU SIFONIU STOP V PRIPADE NEUSPECHU BUDES O DVANAST HLAV KRATSI STOP
Dvanásťhlavý
šarkan Hromopekloblesk urobil dvanástimi hlavami „plesk!" a zem sa otriasla, skaly pukali, stromy sa váľali a šarkan s obrovským
hrmotom a rachotom priletel ku kráľovskému hradu. Zosadol rovno na futbalovom ihrisku. A rovno k bránke. Pritlačil brankára, ten vykríkol
„och!" V tej chvíli priletela futbalová lopta, vystrelená princeznou, jediným úderom odrazila šarkanovi všetkých dvanásť hláv a
zatrepotala sa v sieti.
„Góóól!" vykríkla princezná.
Kráľ sa chytil za kráľovskú hlavu a horko zaplakal. Na druhý deň
obdržal tridsaťtisíc prípisov od tridsaťtisíc šarkanov z celého kráľovstva. V každom prípise bolo napísané:
Váženému
kráľovi! Oznamujeme vám, že dobrovoľne odchádzame do penzie a raz navždy odmietame unášať princezné, ktoré sú mocnejšie a horšie ako
všetky šarkany dokopy! Toto je naše spoločné vyhlásenie!
Podpísané jeden až dvanásťhlavé šarkany celého kráľovstva.
Kráľ znova zaplakal a povedal princeznej:
„Vidíš, vidíš, Sifónia, akú hanbu si narobila môjmu usporiadanému kráľovstvu!"
Princezná buchla päsťou o stôl, stôl to nevydržal a princezná nežne vraví:
„Ale, papá, to predsa nie je problém! To sa dá
ľahko zariadiť, aby sme boli zasa svetoznámi!"
Vytiahla z kráľovskej garáže najväčší sťahovací voz. Sadla za volant,
naštartovala, pobehala po kráľovských horách a na druhý deň priviezla v sťahovacom voze domov troch šarkanov. Trojhlavého, šesťhlavého
aj dvanásťhlavého. Boli krotkí ako šteniatka a na princeznin rozkaz revali, škrípali zubami, ba pľuli aj oheň, syr a síru.
Kráľ sa
znova chytil za hlavu - ale potom si hlavu pustil -, vybral z knižnice rozprávkovú knižku a čítal a dodnes číta, lebo sa chce dozvedieť:
či je možné, aby v poriadnom kráľovstve neuniesol šarkan princeznú, ale aby princezná uniesla troch šarkanov. Nechajme ho, nech si len
číta, možno sa to raz dočíta a potom zase bude z neho veľmi spokojný kráľ.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta