Učená princezná
Učená princezná (Rozprávka)
Kde bolo, tam bolo, za troma horami hrozienok, za troma vŕškami mandlí, vyskočil z pahreby plamienok... povedal som, samozrejme: „Dobrý večer,
kamarátik, nože nás trocha zohrej!"... a s Rozprávkou k nemu sme sadli.
Počúvajte, s akou:
Kde bolo, tam bolo, žil raz v jednej zemi kráľ Elaborát a jeho najväčšou pýchou bola dcéra - princezná Apraxia. Strážil ju ako oko v
hlave, nádherne ju obliekal, kŕmil najvyberanejšími jedlami a od malička jej vravel:
„Dcéra moja, ty si najmúdrejšia princezná, akú kedy videl svet. Ty si vlastne taká múdra, že to svet nevidel!"
Princezná, chúďatko, pokývala hlávkou a povedala:
„Áno, ja som najmúdrejšia medzi nanajhlúpejšími."
„Nie!" zľakol sa kráľ. „Medzi nanajmúdrejšími!"
Princezná prikývla:
„Áno, som nanajhlúpejšia medzi nanajmúdrejšími."
„Zadrž!" zvolal kráľ. „Ty si nanaj medzi nanaj, jasné?"
„Jasné," povedala princezná a kráľ sa upokojil. No neupokojil sa nadlho. Keď princezná trocha podrástla, rozhodol sa, že ju musí
učiť najučenejší muž kráľovstva.
„Profesor!" povedal kráľ Elaborát profesorovi. „Moja dcéra je síce múdrejšia ako ty, ale dovoľujem ti, aby si ju naučil písať,
čítať a rátať. Koncom každého týždňa jej dáš vysvedčenie so zlatou pečaťou."
Profesor sa poklonil a dal sa do učenia.
No princezná mala akúsi čudnú hlavičku, nič jej do nej nechcelo liezť. Po týždni napísal teda profesor prvé vysvedčenie a na ňom
samé - päť, päť, päť...!
Kráľ pozrel na vysvedčenie, potom na profesora a skríkol:
„Ha, ty maloverný, čo si to tu popísal?"
Profesor sa zatriasol ako osikový háj: „Najjasnejší kráľ, princezná sa vonkoncom nič nenaučila, vraví, že dva a dva je sto..."
„No a?" povedal kráľ. „Ak to princezná vraví, tak to bude určite pravda, lebo moja Apraxia je najmúdrejšia pod slnkom. A ty, biedny
červík, budeš synom smrti!"
Keď prvý profesor takto zle pochodil, zavolal kráľ najslávnejšieho doktorssima. Doktorssimus však skončil takisto a potom ešte ďalší
a ďalší a každý bol hneď synom smrti, lebo ani jeden nemohol dať princeznej lepšiu známku ako päťku.
Nakoniec nebolo už v kráľovstve ani jedného profesora, ba ani výpomocného učiteľa. Vtedy dal kráľ znova prehľadať celú krajinu a v
starej jaskyni bol objavený učený muž, menom Habakukus. Privlečený súc na kráľovský hrad, hneď začal skúšať princeznú:
„Povedzte mi, vy stelesnená múdrosť," opýtal sa Habakukus princeznej, „koľko je tri a tri."
Apraxia vyvalila očká, chytila sa za uško, pokrútila si ho a vraví:
„Tri a tri je milión."
Učený Habakukus padol zo stoličky, no potom sa zodvihol a vraví:
„To bol veľmi ťažký príklad, hneď si to prerátam... tri a tri je... habriki, šibriki, riziki, miziki... fakt! Tri a tri je
milión!"
A hneď aj utekal ku kráľovi a vraví mu:
„Pán kráľ, princezná je múdrejšia ako všetci počtári! Oni doteraz vraveli, že tri a tri je šesť, aj mne sa to zdalo byť málo, a
preto súhlasím s vašou najmúdrejšou dcérou, že tri a tri je milión. Žiadam vás, by ste to takto dali opraviť vo všetkých kráľovských
počtovniciach, lebo je to najmúdrejšia múdrosť, akú som kedy počul."
Kráľ sa radostne usmial a vraví:
„Samozrejme, učený Habakukus, opravíme všetko tak, ako povedala princezná. Tak sa to budú učiť aj školopovinné dietky."
A kráľ dal opraviť počtovnice.
Na druhý deň skúšal učenec princeznú z prírodopisu:
„Povedzte, vy najvzdelanejšia bytosť Apraxia, ako žije zviera zvané krava domáca?"
Princezná sa ani veľmi nezamyslela a hneď mala hotovú odpoveď:
„Krava domáca má hniezdo na strome a tam čviriká."
Učený Habakukus najprv zamdlel, ale potom utekal ku kráľovi:
„Ó, kráľu! Vaša učená dcéra objavila záhady zvieracieho života! Krava sedí na strome a čviriká, to je fakt, nechápem, že sme to
doteraz nezbadali! Dal som princeznej z prírodopisu jednotku, prosím vás len, kráľovský pane, aby od zajtra všetky kravy žili tak, ako
povedala princezná."
Kráľ sa potešil a dal vyhlásiť, že krava, ktorá bude sedieť inde ako na strome, bude okamžite dcérou smrti. Na druhý deň vyniesli
všetci poddaní svoje kravy na najbližšie topole, vŕby a jablone. Kravičky bučali a poddaní ich tam kŕmili, ba aj dojili.
Tak išli dni a týždne, učený Habakukus učil učenú princeznú a kráľ bol spokojný. Každý deň sa zavádzali nečakané novoty podľa
princezniných odpovedí. Prestali sa písať bodky, čiarky, mäkčene, meteorológovia sa hádzali do mora, pretože princezná vyhlásila, že
meteorológ je predpotopný žralok. Slávny spevák Sonatino ležal v obchode s látkami na najvyššej polici, lebo princezná povedala, že
Sonatino je umelý hodváb. Autá museli naberať namiesto benzínu hovädziu polievku a Afrika sa musela vygumovať z každej mapy, lebo princezná
zistila, že Afrika nie je.
Učený Habakukus si už tak privykol na toto učenie, že ani nezamdlieval. Bolo by to išlo donekonečna, no na nešťastie akurát včera
opýtal sa Habakukus princeznej na hodine dejepisu:
„Povedzte mi, najučenejšia učenkyňa, životopis nášho slávneho kráľa Elaboráta."
Princezná si prehodila nohu cez nohu, ruku cez ruku a učene zarapkala: „Kráľ Elaborát umrel pred sto rokmi."
„He!" vyhekol Habakukus a rozbehol sa ku kráľovi.
„Pán kráľ!" kričal už zďaleka. „Princezná zistila, že ste ráčili umrieť pred sto rokmi!"
„Čóóó?!" naľakal sa kráľ a chytil sa za nos, aby sa presvedčil, či žije a dýcha. „To nie je možné," povedal. „Celkom sa mi
zdá, že žijem."
„Ne-ne-neviem," triasol sa učený Kabakukus. „Vraví, že ste ráčili umrieť pred sto rokmi, a ja som jej dal za to jednotku,
jojojóóój!"
Kráľ horko zaplakal, rozlúčil sa s poddanými aj s princeznou, aj s učencom a povedal:
„Opravte vo všetkých učebniciach môj životopis. Napíšte, že som umrel pred sto rokmi."
Potom si ľahol pod strom a robil sa, že nežije, hoci sa mu to stále nezdalo. No leží tam odvčera dodnes a rozmýšľa - ako je možné,
že to tá jeho múdra dcéra tak múdro uhádla.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta