O siedmom detektívovi

O siedmom detektívovi (Rozprávka)

Keď ma veštiaca detektívka Anastázia tak nekultúrne vyprevadila zo svojho domu a keď som kráčal neveselý po chodníku a veštecké karty ma tlačili v žalúdku, rozhodol som sa, že už nikdy v živote nebudem používať nijaké tmárstva, ako sú napríklad karty a vykladanie snov. Ale že si vezmem na pomoc svetlá, teda svetlá najnovších vynálezov. Nech tie moderné vynálezy nájdu môjho psa, keď sú také moderné.
Ihneď som sa odobral do vedeckého ústavu Výskumníctvo pekelných kybernetických strojov a robotov Emilov.
Keď som prišiel pred ten vedecký dom a chcel som otvoriť bránu, skoro som spadol od hrôzy: brána sa otvorila sama! Potom sa mi pohla dlážka pod nohami a priviezla ma ako na bežiacom páse k čudnej vrátnici. Nesedel tam vrátnik, iba dve načisto zmechanizované umelé ruky. Jedna ruka si ma podržala, druhá mi vybrala z vrecka občiansku legitimáciu a hodila ju do akejsi vedeckej škatule. Nad škatuľou sa zažali svetelné písmená a každý si ihneď mohol prečítať všetko, čo bolo v mojej legitimácii: ako sa volám, kde a kedy som sa narodil, že pracujem v rozhlase a mám oči neurčitej farby.
Potom mi tie umelé ruky zase vložili legitimáciu do vrecka, pustili ma a bežiaci pás ma viezol ďalej, až ma priviezol k takej kabíne. Nad ňou bolo napísané:

ZISŤOVANIE PRÍČINY NÁVŠTEVY

Neznáma elektrická sila ma hodila do kabíny, na hlavu sa mi položila akási pokrievka a v kabíne sa zažal svetelný nápis, skoro ako reklama:

OSMIJANKO HĽADÁ
SIEDMEHO VEDECKÉHO DETEKTÍVA
NA VYNÁJDENIE PSIEHO ZVIERAŤA,
ZVANÉHO OSMIDUNČO

V tej chvíli sa mi pokrievka odlepila od hlavy, vyhodilo ma to z kabíny a bežiaci pás ma viezol po dlhých, vedecky osvetlených chodbách, až ma priviezol pred ďalšiu kabínu. Bol na nej nápis:

PSÍ VÝSKUM

A hneď a zaraz ma tam zase čosi elektrické vhodilo.
Posadilo ma to do fotela tak, že som sa nemohol ani pohnúť. Keď som sa trocha otriasol z prekvapenia, uvidel som, že sedím v celkom príjemnom úrade. Všade dookola boli samé pečiatky a zásuvky a na stene nápis:

ODDELENIE DEJEPISNÝCH PSOV KYBERNETICKÝ ARCHÍV

Myslel som si, že mi budú ukazovať psie obrázky. Ale omyl! Stali sa veci oveľa strašidelnejšie! Na akýsi tajný príkaz otvorila sa jedna šupládňa, čiže zásuvka, a z nej pomaly, ale isto vyliezol - opečiatkovaný pes.
„Biely Tesák!" vykríkol som, lebo hneď a zaraz som spoznal hrdinu knihy Jacka Londona. Pes tichučko zavrčal a na stene sa zjavil svetelný nápis:

TOTO NIE JE OSMIDUNČO!

V tej chvíli vyletela do vzduchu jedna pečiatka a pričapila sa Bielemu Tesákovi na zadnú nohu. Videl som, že mu tam bolo napečiatkované takéto oznámenie:

POUŽITÝ K VEDECKÉMU VÝSKUMU DŇA TOHO A TOHO

- a to bolo presne v tento deň. V tej chvíli si opečiatkovaný vlčiak ľahol do zásuvky a tá sa bezhlučne zatvorila.
Ako je to možné? pomyslel som si. Veď Biely Tesák už dávno nežije! V tom momente to zavrčalo v stroji, ktorý mal nadpis Odpovede, a pred oči mi vypadla kartička:

VEDECKO-KYBERNETICKÉ LABORATÓRIUM JE SCHOPNÉ
VRÁTIŤ ČAS DOZADU. VIDELI STE BIELEHO TESÁKA VO VRÁTENEJ DEJEPISNEJ PODOBE!

No fajn! pomyslel som si. Lenže to mi veľmi nepomôže, keď môj Osmidunčo nie je minulý, ale načisto prítomný. Zo stroja Odpovede vypadla ďalšia kartička. A bolo na nej napísané:

DOČKAJ ČASU AKO HUS KLASU!

V tej chvíli sa otvorila druhá šupládňa a vyliezol z nej ďalší nádherný pes. Aj toho som poznal.
„Rintintín!" zakričal som a filmový pes, ktorého som videl ešte vo svojej dávnej minulosti v kine, priateľsky zavrtel opečiatkovaným chvostom. Ale na stene už aj zasvietilo:

TOTO NIE JE OSMIDUNČO!

- a slávny psí herec zmizol v zásuvke.
Toto je všetko na psa! pomyslel som si. Načo sú mne tieto dejepisné postavy?
Z pekelnej mašiny hneď a zaraz vypadol nový lístok:

NAJPRV TREBA ZISTIŤ, ČO NECHCETE.
POTOM SA ZISTÍ, ČO CHCETE!

A hrozne to odrazu zahrmotalo! Otvorila sa najväčšia šupládňa a vtedy sa mi rozdrkotali zuby a kačacia či husia kožka sa mi od strachu narobila od hlavy až po päty! Lebo zo šupládne vyliezla psia potvora! Svietila a gúľala očiskami, z papule jej šľahali plamene a vrčala a vrčala:
„Pes baskervillský!" zakričal som celý rozdrkotaný a chcel som od strachu utiecť. Ale fotel ma nepustil. Pes baskervillský zagúľal ešte raz očami, pečiatka mu hodila na svietiaci jazyk nadpis:

POUŽITÝ NA VEDECKÝ VÝSKUM

- psisko zmizlo a ja som sa prestal klepotať. Na stene zasvietil nadpis:

TOTO NIE JE OSMIDUNČO!

„Ja vaše pekelné mašiny!" zakričal som. „Pustite ma domov, viacej sa s vami nehrám!"
V tej chvíli sa celý vedecko-kybernetický ústav zatriasol od zlosti. Umelé ruky ma schytili, postavili na bežiaci pás a nadzvukovou rýchlosťou som bol hnaný k východu. Pri vrátnici ma chytili ďalšie umelé ruky a hodili mi na chrbát pečiatku:

ZNEUŽITÝ NA VEDECKÝ VÝSKUM!

Potom som bol vedecky vyhodený na nevedecký chodník. A tak som tu, kyberneticky opečiatkovaný, ale bez môjho verného Osmidunča. Čo si ja len počnem?