Zmrzlinový palác

Zmrzlinový palác (Rozprávka)
Na hlavnom námestí v Bologni postavili kedysi palác zo zmrzliny a deti zďaleka prichádzali, aby si mohli z neho liznúť.

Strecha bola zo šľahanej smotany, dym na komínoch z cukrovej vaty, komíny z kandizovaného ovocia. Všetko ostatné bolo zo zmrzliny: dvere zo zmrzliny, steny zo zmrzliny, nábytok zo zmrzliny.

Maličký chlapček sa pritlačil k stolu a postupne mu zlízal všetky nohy, až sa stôl zrútil naňho so všetkými tanierikmi, ale tanieriky boli z čokoládovej zmrzliny, najlepšej na svete.

O chvíľu si mestský strážnik všimol, že sa rozpúšťa oblok. Sklené tabule boli z jahodovej zmrzliny a odtekali v ružových stružkách.

„Rýchlo," vykríkol strážnik, „rýchlo sem!" Všetci sa hneď zohli a začali lízať opreteky, aby nevyšla nazmar ani kvapôčka z tohto umeleckého diela.

„Stoličku!" volala prosebným hlasom akási starenka, lebo si nevládala prekliesniť cestu davom. „Stoličku úbohej starenke. Kto mi ju prinesie? Ak je to možné, aj s operadlom."

Našiel sa šľachetný zmrzlinár a priniesol jej stoličku z mrazeného ananásového krému a úbohá starenka bola taká blažená, že zlízala hneď operadlo.

Bol to nádherný deň a na lekársky príkaz nikoho vtedy nebolelo brucho.

Ešte aj teraz, keď deti pýtajú ďalšiu zmrzlinu, rodičia si povzdychnú: „Ech, tebe by nestačil ani zmrzlinový palác v Bologni!"