Ženička, ktorá počítala kýchnutia

Ženička, ktorá počítala kýchnutia (Rozprávka)
V Hapčíkove žila raz ženička, ktorá si krátila čas tým, že počítala, komu sa koľko ráz kýchlo. S výsledkom svojho počítania sa vždy pochválila priateľkám a všetky dovedna sa potom predbiehali v táraní, pardon, v rátaní.

„Lekárnikovi sa kýchlo sedem ráz," rozprávala ženička.

„Nepovedz!"

„Prisahám! Nech mi nos odpadne, ak nevravím pravdu. Kýchlo sa mu päť minút pred poludním."

Tárali, tárali a napokon povedali, že lekárnik prilial vody do ricínového oleja.

„Farárovi sa kýchlo štrnásť ráz," rozprávala ženička, červenajúc sa dojatím.

„Nemýliš sa?"

„Nech mi nos odpadne, ak sa mu kýchlo menej!"

„Ale kam takto prídeme!"

Tárali, tárali a napokon povedali, že farár prilial priveľa oleja do šalátu.

Ženička a jej priateľky, a bolo ich viac ako sedem, zašli raz pod oblok pána Delia a špehovali. Ale pánu Deliovi sa nekýchlo ani raz, pretože nešnupal tabak a nemal nádchu.

„Ani raz sa mu nekýchlo," povedala ženička. „Vtom je nejaká čertovina."

„Pravdaže," prisviedčali jej priateľky.

Pán Delio ich počul, nasypal za priehrštie papriky do rozprašovača a nepozorovane ju vyfúkol na tie jazyčnice, ktoré mali nosy pritlačené na obločnom skle.

„Hapčí!" kýchlo sa ženičke.

„Hapčí! Hapčí!" kýchlo sa jej priateľkám. A kýchalo sa im v jednom kuse všetkým...

„Mne sa kýchlo viac ráz," povedala ženička.

„Nám sa kýchlo viac ráz," povedali jej priateľky. Vošli si do vlasov, klbčili sa, až im vlasy lietali. Roztrhali si šaty a každá mala vybitý zub.

Po tejto ruvačke sa ženička prestala zhovárať so svojimi priateľkami, kúpila si písanku a ceruzku a chodila samučičká sama, a keď sa niekomu kýchlo, urobila si v písanke krížik.

Keď umrela, našli jej písanku plnú krížikov a vraveli: „Vidíte, istotne si zapisovala všetky dobré skutky, čo urobila! Ak ona do neba nepríde, tak kto doň už naozaj príde?"