Zóny pre každého študenta

Krajina bez hrán

Krajina bez hrán (Rozprávka)
Kvetko Neposedko vám bol náramný cestovateľ. Na svojich cestách zavítal raz do krajiny, kde rohy domov boli okrúhle a strechy sa nekončili hrotom, ale boli zaguľatené. Popri ceste kvitli v plote ruže a Kvetkovi zišlo nevdojak na um, že by si mohol zastoknúť niektorú do gombíkovej dierky. Keď trhal ružu, dával si veľký pozor, aby sa nedopichal, ale hneď zistil, že tŕne vôbec nepichajú, nemajú osteň, sú akoby z gumy a príjemne šteklia dlaň.

„Ľaľa ti ho, ľaľa ti ho!" čudoval sa nahlas Kvetko Neposedko.

Spoza plota sa vynoril mestský strážnik so širokým úsmevom na tvári:

„Neviete, že trhať ruže je zakázané?"

„Ľutujem, nevšimol som si."

„Tak zaplatíte iba polovičnú pokutu," povedal strážnik s takým širokým úsmevom na tvári, že sme si ho mohli celkom dobre zameniť za maslového človeka, ktorý niesol Pinocchia do Krajiny hračiek. Neposedko sa díval, ako strážnik píše pokutu ceruzkou bez hrota a vykĺzlo mu z úst:

„Prepáčte, ukázali by ste mi šabľu?"

„Veľmi rád," povedal strážnik. Prirodzene, ani šabľa nemala ostria.

„Aká je toto vlastne krajina?" opýtal sa Kvetko.

„Krajina bez hrán," odpovedal strážnik tak zdvorilo, že jeho slová by sa mali zapísať veľkými písmenami.

„A ako potom zatĺkate klince?"

„Klince sme už dávno zrušili, všetko spájame lepom. A teraz mi dajte, prosím, dve zauchá."

Kvetko otvoril ústa, akoby mal naraz prehltnúť celú tortu.

„Božechráň! Nechcem sa predsa dostať do žalára za urážku úradnej osoby. Dve zauchá tie by som mal dostať skôr ja."

„Ale u nás je to tak," vysvetľoval zdvorilo strážnik.

„Za plnú pokutu štyri zauchá, za polovičnú pokutu iba dve."

„Strážnikovi?"

„Strážnikovi."

„Ale to nie je spravodlivé, to je strašné!"

„Pravdaže, to nie je spravodlivé, prirodzene, to je strašné," povedal strážnik. „Je to také protivné, že ľudia, keď nechcú zauškovať úbohých nevinných, radšej si dávajú pozor, aby neprestúpili zákon. Nože, dajte mi tie dve zauchá a po druhý raz si dajte lepší pozor."

„Ale ja vám nedám ani oflinček na líce, radšej vás pohladkám."

„Keď je to tak," končil strážnik, „musím vás vyviesť na hranice."

A pokorený Kvetko musel opustiť Krajinu bez hrán. Ale ešte aj dnes často zatúži po tom, aby sa mohol do nej vrátiť, aby mohol v nej žiť takým ušľachtilým spôsobom, v krásnom domčeku so zaguľatenou strechou.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10399-krajina-bez-hran/