Chýrečný dážď v Kiripolci

Chýrečný dážď v Kiripolci (Rozprávka)
V Kiripolci na Záhon pršali cukríky. Padali na zem veľké ako krúpy a boli všetkých farieb: zelené, ružové, fialové, belasé. Jeden chlapec si dal do úst zelený cukrík, ochutnal ho a zistil, že vonia mentolom. Druhý ochutnal ružový a zistil, že vonia jahodami.

„To sú cukríky! To sú cukríky!"

A všetci sa rozbehli po uliciach a naplnili si vrecká. Ale nestačili ich všetky pozbierať, pretože cukríky pršali ako hustý dážď. Dážď trval iba chvíľku, ale všetky ulice sa pokryli kobercom z voňavých cukríkov, ktoré vržďali pod nohami. Žiaci, ktorí sa vracali zo školy, ich ešte našli a naplnili si nimi školské tašky. Starenky si strhli ručníky z hlavy a pozakrúcali si cukríky do pekných batôžtekov.

Bol to nezabudnuteľný deň.

Aj dnes mnohí ľudia čakajú, že z neba budú pršať cukríky, ale to mračno sa už dlho nezjavilo nad Kiripolcom, nezjavilo sa ani nad Trenčínom, a možno sa nezjaví ani nad Bratislavou.