Na pláži v Ostii

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 415 slov
Počet zobrazení: 1 872
Tlačení: 192
Uložení: 227
Na pláži v Ostii (Rozprávka)
Niekoľko kilometrov od Ríma je pláž v Ostii a Rimania sa ta v lete hrnú v tisícoch. Na pláži potom niet miesta, kde by bolo možné vykopať lopatkou jamku. A kto príde posledný, nevie, kde zastoknúť slnečník.

Raz prišiel na pláž do Ostie čudácky, ale veľmi vynachádzavý pán. Prišiel posledný so slnečníkom pod pazuchou a nenašiel miesto, kde by si ho mohol postaviť. Tak si ho roztvoril, vytiahol tyčku a slnečník sa hneď vzniesol do povetria, popreskakoval tisíce slnečníkov a zastal celkom na morskom pobreží, dva alebo tri metre nad ostatnými slnečníkmi. Vynachádzavý pán si potom roztvoril ležadlo a aj to priplávalo vzduchom pod slnečník. Napokon si naň ľahol do tône slnečníka, vytiahol knihu a začal čítať, vdychujúc svieži morský vzduch, štípajúci soľou a jódom.

Ľudia si to spočiatku ani nevšimli. Ležali pod svojimi slnečníkmi a pokúšali sa zazrieť aspoň fliačik mora medzi hlavami tých, čo boli pred nimi, alebo lúštili krížovky a nikto sa nedíval do vzduchu. Ale zrazu istá pani začula, že niečo padlo na jej slnečník. Myslela, že je to lopta, vyskočila a okríkla deti, rozhliadla sa okolo seba, pozrela do povetria a zazrela výmyseľníckeho pána visieť vo vzduchu nad svojou hlavou. Pán sa díval dolu a povedal panej:

„Pani, prepáčte, padla mi kniha. Buďte taká láskavá, vyhoďte mi ju."

Pani bola taká prekvapená, že sa zviezla do piesku, a keďže bola veľmi tučná, nevládala vstať. Pribehli príbuzní a pomohli jej na nohy a pani im bez slova prstom ukázala lietajúci slnečník.

„Prosím vás," zopakoval vynachádzavý pán, „vyhodíte mi niekto tú knihu?"

„Vari nevidíte, že ste poľakali našu tetu?"

„Veľmi ľutujem, ale naozaj som nechcel."

„Tak teda stadiaľ zíďte. To je zakázané!"

„Ani myslieť! Na pláži nebolo miesta, tak som si sadol sem. Vstupné som si zaplatil, tu je ústrižok!"

Medzitým sa všetci na pláži jeden po druhom začali uprene dívať do vzduchu a ukazovali prstom na toho čudáckeho kúpeľného hosťa.

„Len sa podívajte," vraveli, „má raketový slnečník!"

Akýsi chlapček mu vyhodil konečne knihu a pán v nej nervózne listoval, kým nenašiel hľadanú kapitolu, potom sa zachmúril a pohrúžil sa do čítania.

Pomaly-pomaličky ho nechali na pokoji. Iba deti sa zavše závistlivo dívali do vzduchu a tí odvážnejší sa osmelili:

„Pane, pane!"

„Čo chcete?"

„Prečo aj nás nenaučíte, ako sa možno takto udržať vo vzduchu?"

Ale pán zvráštil obočie a čítal ďalej. No pred západom slnka výmyseľnícky pán s ľahkým svišťaním odletel, pristál na hradskej pri svojej motorke, vysadol na ňu a odfujazdil.

Ktovie, kto to bol a ktovie, kde kúpil ten slnečník.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Niečo viselo vo vzduchu


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu