Mladý rak

Mladý rak (Rozprávka)
Mladý rak rozmýšľal: ,Prečo celý môj rod kráča dozadu? Chcem sa naučiť kráčať dopredu ako žaby, a nech mi chvost odpadne, ak to nedokážem.'

Potajomky sa začal cvičiť medzi kameňmi rodného potoka.

Toto podujatie ho stálo v prvé dni veľa námahy. Na všetko narážal, rozmliaždil si pancier, poožgieral si klepetá. Ale postupne sa to začalo lepšiť, pretože všetko sa dá naučiť, keď sa rakovi chce.

Keď si už bol istý, že mu to ide, predstúpil pred svoju rodinu a povedal:

„A teraz pozerajte!"

A predviedol im nádherný šprint dopredu.

„Syn môj," zaplakala nad ním matka, „máš ty zdravý rozum? Spamätaj sa, kráčaj, ako ťa naučili otec a matka, kráčaj ako tvoji bratia, ktorí ťa majú veľmi radi."

Bratia sa mu iba vyškierali.

Otec naňho chvíľku prísne pozeral a povedal: „Tak už dosť! Ak chceš zostať s nami, kráčaj ako ostatné raky. Ak chceš presadiť svoje, potok je veľký: strať sa a nikdy sa nevracaj k nám!"

Udatný ráčik mal rád svojich, ale bol presvedčený, že má pravdu. Objal matku, pozdravil otca a bratov a vykročil priamo do sveta.

Jeho chôdza hneď prekvapila kŕdeľ žiab, ktoré sa ako dobré kmotry zišli, aby si pokŕkali pod listami lekna.

„Svet je naruby," povedala jedna žaba, „pozrite tamtoho raka a povedzte, či nemám pravdu, ak si trúfate."

„Na svete už niet úcty!" povedala druhá.

„Beda, beda!" dodala tretia.

Ale ráčik, to sa musí uznať, kráčal ďalej priamo, svojou cestou.

Zrazu počul, ako smutne naňho volá spoza kameňa starý opustený rak.

„Dobrý deň," pozdravil mladý rak.

Starý rak sa naňho zadíval a potom povedal: „Čo chceš dokázať? Keď som bol mladý, aj ja som učil raky, aby kráčali priamo dopredu. A pozri, čo som tým dosiahol: žijem ako pustovník, a každý by si radšej jazyk odhryzol, akoby sa mal so mnou pozhovárať. Počúvni ma, kým nie je neskoro. Nechaj tie hlúposti a správaj sa ako ostatní -jedného dňa mi za radu poďakuješ."

Mladý rak nevedel, čo mu odpovedať, a mlčal. Ale v duchu si myslel: Ja mám pravdu.'

Pozdravil zdvorilo starca a vykročil hrdo svojou cestou.

Ďaleko zájde? Bude mať šťastie? Povyrovnáva všetky pokrivené veci tohto sveta? Nevieme, pretože on ešte stále kráča odvážne a rozhodne ako v prvý deň. Môžeme mu iba z celého srdca zaželať: Šťastlivú cestu!