Cirillo bol posledný z desiatich bratov. Jeho rodičia nemali peňazí, aby ho mohli poslať do školy, a preto ho poslali pracovať na veľkú farmu. Cirillo mal robiť strašiaka na vrabce, odháňať vtáky z polí. Každé ráno mu dali nábojnicu s pušným prachom a Cirillo sa celé hodiny ponevieral po poliach, z času na čas sa zastavoval a vystrelil štipku pušného prachu. Výstrel nastrašil vtáky, ktoré sa rozpŕchli, pretože sa báli poľovníkov.
Raz sa mu chytil od výstrelu kabát, a keby sa chlapec nebol chytro hodil do priekopy, určite by bol zhorel. Jeho skok do vody poľakal žaby, ktoré utiekli s kvákaním a ich kvakot tak naľakal svrčky a cikády*, že prestali na chvíľu cvrlikať.
Ale najväčším strachopudom bol sám Cirillo: plakal opustený pri priekope, zmoknutý ako škaredé kačiatko, malý, otrhaný a vyhladovaný. Plakal tak srdcervúco, že vrabce pozlietali na strom, dívali sa naňho a ľútostivo čvirikali, aby ho potešili. Lenže vrabce nemôžu potešiť strašiaka na vrabce.
Táto príhoda sa stala v Kiripolci.
(*cikády – blanokrídly hmyz podobný nášmu svrčkovi, žije na juhu)