Raz mal umrieť jeden kráľ. Bol to kráľ veľmi mocný, ale na smrť chorý, a
preto strašne lamentoval:
„Je možné, aby umrel taký mocný kráľ? Čo robia moji čarodejníci? Prečo ma nezachránia?"
Ale čarodejníci od strachu, že budú o hlavu kratší, sa rozutekali. Zostal iba jediný starý čarodejník, ktorého nikto nepočúval,
pretože bol čudák a hádam trochu aj blázon. Dlhé roky ho kráľ nežiadal o radu, ale teraz si ho dal zavolať.
„Môžem ťa
zachrániť," povedal čarodejník, „ale pod jednou podmienkou: musíš na jeden deň prepustiť kráľovský trón človeku, ktorý sa ti zo
všetkých najväčšmi podobá. On potom umrie namiesto teba."
Hneď nato dal kráľ v celom kráľovstve vyhlásiť:
„Všetci, ktorí sa podobajú kráľovi, musia sa za dvadsaťštyri hodín a pod trestom smrti dostaviť na kráľovský dvor!"
Mnoho sa ich dostavilo. Niektorí mali bradu navlas podobnú kráľovej brade, iba nos mali trošku dlhší alebo trošku kratší, a čarodejník
ich vyradil. Iní sa podobali kráľovi, ako sa podobá pomaranč pomaranču v košíku predavača ovocia, ale čarodejník ich vyradil, pretože
jednému chýbal zub a druhý mal na chrbte materské znamienko.
„Veď ty ich vyradíš všetkých," rozkričal sa kráľ na svojho
čarodejníka. „Nechaj, nech to s niektorým skúsim."
„To ti vonkoncom nepomôže," namietal čarodejník.
Raz
večer sa kráľ s čarodejníkom prechádzal na mestských hradbách a čarodejník zrazu skríkol: „Pozri, tam je človek, ktorý sa ti zo
všetkých najväčšmi podobá!"
Čarodejník ukázal na dokaličeného, hrbatého a na jedno oko slepého žobráka, špinavého a
celého chrastavého.
„To nie je možné," búril sa kráľ, „medzi mnou a ním je veľká priepasť!"
„Kráľ, ktorý má umrieť," trval čarodejník na svojom, „podobá sa tomu najúbohejšiemu a najnešťastnejšiemu poddanému. Chytro,
vymeň si s ním na jeden deň kráľovské rúcho, posaď ho na trón a budeš zachránený."
Ale kráľ nechcel za nič na svete
pripustiť, že sa podobá žobrákovi. Vrátil sa do paláca celý zamračený a toho istého večera umrel s kráľovskou korunou na hlave a so
žezlom v ruke.