Rybár z mesta Cefalú

Rybár z mesta Cefalú (Rozprávka)
Raz istý rybár z mesta Cefalú vyťahoval siete do svojej bárky a pocítil, že sú preťažené úlovkom. Ktovie, čo si myslel, že v nich bude! Našiel v nich však iba dlhú mľandravú rybku, nazlostený ju chytil, že ju hodí do mora, ale vtom počul tenký ľudský hlások:

„Jaj, nestískaj ma tak tuho!"

Rybár sa rozhliadol okolo seba, ale nevidel nikoho, ani nablízku, ani naširoko-naďaleko. Rozpriahol ruku, že odhodí rybu, ale hlások zaznel znova:

„Neodhadzuj ma! Neodhadzuj ma!"

Vtedy pochopil, že hlások vychádza z ryby. Otvoril ju a našiel v nej malilinké dieťatko, pekne vyvinuté, s nožičkami, ručičkami, tváričkou, všetko malo v najlepšom poriadku a na správnom mieste, iba na chrbátiku mu vyrastali dve plutvy ako rybe.

„Ktože si?"

„Som dieťa mora! A čože chceš odo mňa? Ak si ma necháš, prinesiem ti šťastie."

Rybár si vzdychol :

„Mám detí ako smetí, práve mňa muselo postihnúť, že mi pribudne na krk ďalšie!"

„Uvidíš, neobanuješ," povedalo dieťa mora. Rybár si ho priniesol domov, dal mu ušiť košieľku, aby mu zakryl plutvy, a uložil ho do kolísky po svojom poslednom dieťati, a dieťa mora nepotrebovalo ani polovicu podušky.

Ale div divúci, čo to dieťa zjedlo! Zjedlo viac ako ostatné rybárové deti dovedna - a bolo ich sedem jedno hladnejšie od druhého.

„To je naozaj nadelenie," vzdychol si rybár.

„Ideme na rybačku?" opýtalo sa na druhé ráno dieťa mora svojím tenkým hláskom.

Vyšli na more a dieťa mora povedalo: „Vesluj priamo, kým ti nepoviem dosť. Už sme na mieste. Sem rozhoď siete!"

Rybár počúvol, a keď vytiahol siete, videl, čo ešte nikdy nevidel: plné siete rýb najlepších druhov.

Dieťa mora zatlieskalo rukami: „Vidíš, bola to pravda, ja viem, kde sú ryby."

Zakrátko rybár zbohatol, kúpil si druhú bárku, potom tretiu, potom ďalšie a všetky vychádzali na more a spúšťali preňho siete a siete boli plné výborných rýb. Rybár zarábal také peniaze, že jeden z jeho synov musel chytro vyštudovať za účtovníka, aby mu tie peniaze mohol porátať.

Pravda, keď zbohatol, rybár zabudol, akú núdzu trpel, keď bol ešte chudobný. Zaobchádzal zle so svojimi rybármi, málo im platil, a keď sa búrili, dal im výpoveď.

„Ako nakŕmime svoje deti?" zalamovali rukami.

„Dajte sa im najesť skál," odpovedal, „uvidíte, že ich strávia."

Dieťa mora videlo a počulo všetko a raz večer rybárovi povedalo:

„Daj si pozor, lebo to, čo sa stalo, sa môže odstať." Ale rybár sa smial a nepočúval ho. Naopak, vzal dieťa mora, zatvoril ho do veľkej lastúry a lastúru hodil do mora.

Ktovie, koľko času musí uplynúť, aby sa dieťa z lastúry vyslobodilo.

Čo by ste urobili vy na jeho mieste?