Krištáľový Jakubko
Krištáľový Jakubko (Rozprávka)
Raz v istom ďalekom meste prišiel na svet priesvitný chlapec. Cez jeho telo bolo vidno, ako vidíme cez vzduch alebo vodu. Bol z mäsa a kostí,
ale vyzeral, akoby bol zo skla, a ak spadol, nerozbil sa, nanajvýš mu navrela na čele priesvitná hrčka.
Bolo vidno, ako mu bije srdce, ba čo viac, ako mu v mozgu iskria myšlienky ako farebné rybky v akváriu.
Raz omylom chlapec vyslovil lož a ľudia hneď zazreli ohnivú guľku za jeho čelom. Povedal znova pravdu a ohnivá guľka sa rozplynula.
Potom už za svojho života nikdy nevyslovil lož.
Raz sa mu priateľ zdôveril so svojím tajomstvom a hneď všetci videli čiernu guľku, ktorá nepokojne blúdila v jeho hrudi a tajomstvo už
nebolo tajomstvom.
Chlapec vyrástol, stal sa mládencom, potom mužom a každý mohol čítať jeho myšlienky a uhádnuť jeho odpovede na otázky skôr, ako
otvoril ústa.
Volal sa Jakubko, ale ľudia mu vraveli Krištáľový Jakubko, a mali ho radi pre jeho priamosť, pri ňom sa všetci stávali úprimnými.
Bohužiaľ, v Jakubkovej krajine sa zmocnil vlády divý diktátor a pre ľud sa začalo obdobie ukrutností, nespravodlivosti a biedy. Kto sa
opovážil reptať, zmizol bez stopy. Kto sa búril, toho zastrelili. Bedári boli prenasledovaní, ponižovaní a urážaní tisícorakým
spôsobom.
Ľud mlčal a trpel, pretože sa bál horšieho. Ale Jakubko nemohol mlčať. Hoci neotvoril ústa, jeho myšlienky hovorili zaňho jasnou
rečou. Bol priezračný ako horský prameň a všetci čítali za jeho čelom myšlienky, ktoré zavrhovali a odsudzovali nespravodlivosť a
násilenstvo tyrana. Ľud si potom tajne opakoval Jakubkove myšlienky a nestrácal nádej.
Tyran dal Krištáľového Jakubka zatknúť a zatvoriť do najtemnejšieho žalára.
Ale vtedy sa stalo čosi neobyčajné. Múry väzenskej cely, do ktorej Jakubka uvrhli, sa stali priezračnými a po nich aj múry žalára a
napokon aj vonkajšie hradné múry. Ľudia, ktorí prechádzali okolo žalára, videli Jakubka sedieť na jeho gavalci, ako keby aj žalár bol z
krištáľu, a ďalej čítali jeho myšlienky. V noci sa zo žalára šírilo prenikavé svetlo a tyran v paláci dal stiahnuť všetky obločnice,
lebo svetlo neznášal, ale ani tak nemohol spať. Jakubko bol v okovách, ale bol mocnejší od tyrana, pretože pravda je najmocnejšia zo
všetkých vecí, jasnejšia ako slnko, strašnejšia ako povíchrica.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta