O rybárovi a jeho žene

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: Dievča mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 501 slov
Počet zobrazení: 1 559
Tlačení: 193
Uložení: 224
O rybárovi a jeho žene (Rozprávka)
Na morskom brehu žil v starom hrnci rybár so ženou. Rybár chodil každý deň s udicou chytať ryby. Tak raz sedel s udicou pri mori, hľadel do priezračnej vody a len sedel a sedel.

Odrazu mu udicu začalo čosi ťahať ku dnu, stále hlbšie a hlbšie. Keď ju napokon predsa len vytiahol, uvidel, že má na háčiku veľkú rybu. Ryba sa ozvala ľudským hlasom:

- Prosím ťa, rybár, daruj mi život. Nie som naozajstná ryba, som zakliaty princ. Čo by si mal z toho, keby si ma usmrtil? Aj tak by som ti nechutil. Hoď ma nazad do vody a dovoľ mi odplávať!

- No, - vraví rybár, - načo toľko slov. Rybu, čo rozpráva, by som aj tak pustil. - Hodil rybu do priezračnej vody, ryba sa ponorila a plávala ku dnu. Rybár vstal a vrátil sa k žene do starého hrnca.

- Človeče, - pýta sa žena, - vari si dnes nič nechytil?

- Nie, - pokrútil hlavou muž, - chytil som veľkú rybu, no povedala mi, že ona nie je ryba, ale zakliaty princ, nuž som ju pustil do vody.

- A nič si si neželal? - spýtala sa ho žena.

- Nie, - povedal muž, - a čo som si mal želať?

- Ach, ty, - vraví žena, - či nevidíš, ako zle sa nám v tomto starom hrnci býva? Škaredý je a všetko v ňom páchne. Mal si si želať aspoň malý domček. Choď tam ešte raz, zavolaj rybu a povedz jej, že chcem domček. Iste ti ho dá.

- Ale, - vykrúcal sa muž, - načo by som tam znovu chodil?!

- Načo, načo, - pokračuje žena, - veď si ju chytil a zase si ju pustil, určite ti splní želanie. Len už rýchlo choď!

Rybárovi sa veľmi nechcelo, no ani so ženou sa nechcel škriepiť, tak sa pobral k moru. Keď došiel na breh, more nebolo priezračné, ale celkom zelené a žlté. Rybár tam stál a volal:

- Manntje, manntje, timpe ton, vyjdi, ryba, z vody von.

Moja žena Ilsebilla rada by vraj v dome žila.

Ryba vyplávala na hladinu a opýtala sa:

- No, čo chceš?

- Ach, - povedal rybár, - pustil som ťa a moja žena vraví, že som si za to mal niečo želať. Nechce viac bývať v starom hrnci, rada by mala dom.

- Vráť sa domov, - riekla ryba. - Už ho má.

Rybár šiel a vidí, že jeho žena už nesedí v starom hrnci. Na mieste, kde bol hrniec, stojí dom a žena sedí na lavici pred ním. Vzala ho za ruku a povedala:

- Len poď dnu, uvidíš, že takto je to oveľa lepšie.

Vošli dnu a v dome bola malá predsieň, za ňou pekná izbička a ešte jedna s posteľami pre obidvoch, kuchyňa a komora a bola tam aj kôlňa na náradie a všetko krásne zariadené. V kuchyni mali cínový aj mosadzný riad, ako sa patrí. Za domom sa nachádzal malý dvor so sliepkami a kačicami a záhradka so zeleninou a ovocím.

- Vidíš, - vraví žena, - nie je to pekné?

- Je, - odpovedal muž, - a nech to tak aj ostane. Teraz nám už bude dobre.

- Uvidíme, - povedala žena. Zajedli si a šli spať. Prešlo sedem či štrnásť dní, a tu žena vraví:

- Počúvaj, dom nám je už pritesný, aj dvor so záhradou sú malé. Ryba by nám mohla darovať aj väčšie obydlie. Rada by som bývala vo veľkom kamennom zámku. Choď za ňou, nech nám ho daruje!

- Ale, žena, - odpovedal jej muž, - dom je dosť veľký, prečo by sme mali bývať v zámku?

- Ach, ty, - odvetí mu žena, - len choď, ryba ti želanie iste splní.

- Nie, žena, - bránil sa muž, - ryba nám už dala dom, nemôžem ísť za ňou druhý raz, mohla by sa nahnevať.

- Len choď! - nedala mu pokoj. - Ryba vie, čo sa patrí, a rada to urobí, len choď!

- Mužovi bolo ťažko pri srdci a nechcel ísť. Myslel si, že to nie je v poriadku, ale nakoniec predsa len išiel.

Keď prišiel k moru, voda bola celkom fialová, tmavobelasá, sivá a ťažká. Nebola už zelená, ani žltá, ale ešte bola pokojná. Stal si na breh a zavolal:

- Manntje, manntje, timpe ton, vyjdi, ryba, z vody von.

Moja žena Ilsebilla rada by vraj v zámku žila.

- No, čo chceš? - opýtala sa ryba.

- Ach, - utrápene povedal muž, - chce bývať v zámku.

- Vráť sa domov, už stojí pred zámkom, - odpovedala ryba.

Muž odišiel a myslel si, že ide domov. Ale keď tam došiel, stál pred ním už veľký kamenný palác, jeho žena bola na schodoch a práve sa chystala vojsť dnu. Vzala muža za ruku a povedala:

- Len poď ďalej!

Vošli do zámku. Bola tam veľká sieň, vydláždená mramorom, veľa služobníkov, ktorí roztvárali veľké dvere, na stenách sa lesklo hodvábne čalúnenie a v izbách boli samé zlaté stoličky a stolíky. Zo stropu viseli krištáľové lustre a vo všetkých izbách boli koberce. Stoly boli naložené najvyberanejšími vinami. Za domom bol velikánsky dvor, na ňom sa nachádzali stajne pre kone i kravy, nádherné kočiare a pekná rozľahlá záhrada s najkrajšími kvetmi a vzácnymi ovocnými stromami, utešený lesík s jeleňmi, srnami a zajacmi a všetkým, čo si len srdce môže zažiadať.

- No, - ozvala sa žena, - nie je to všetko krásne?

- Ale áno, - povedal muž, - a nech to tak aj ostane. Budeme si bývať v peknom zámku a nič nám nebude chýbať.

- Uvidíme, - odpovedala žena. - Poďme sa na to vyspať. - A išli si ľahnúť.

Prvá sa na druhý deň zobudila žena. Svitalo a z postele videla pred sebou prekrásnu krajinu. Ako sa tak jej muž pozvoľna prebúdzal, udrela ho lakťom do boku a povedala mu:

- Človeče, vstaň a pozri z obloka! Veď my by sme mohli kraľovať v celej tejto ríši, nie? Choď za rybou, že chceme kráľovstvo!

- Ale, žena, - bránil sa muž, - načo by nám bolo kráľovstvo!

Ja nechcem byť kráľom!

- No a čo, - povedala žena, - ak nechceš byť kráľom ty, budem kráľovnou ja. Choď za rybou a povedz jej, že chcem byť kráľovnou.

- Ale, žena, - zdráhal sa muž, - načo chceš byť kráľovnou? To jej nemôžem povedať.

- A to už prečo? - hnevala sa žena. - Už aj choď, ja musím byť kráľovnou! Muž teda šiel a bol celý utrápený, že jeho žena chce zrazu kraľovať. Toto nie je dobré, veru nie je, hovoril si. Nechcelo sa mu, no predsa len šiel. Keď zastal pri mori, voda bola až sivočierna, búrila sa, kypela a páchla hnilobou. Muž stál na brehu a volal:

- Manntje, manntje, timpe ton, vyjdi, ryba, z vody von. Moja žena Ilsebilla kráľovnou byť zatúžila.

- Čože zase chceš? - opýtala sa ryba.

- Ach, - nesmelo sa ozval muž, - chce byť kráľovnou.

- Vráť sa domov, už je, - povedala mu ryba.

Muž odišiel, a keď prichádzal k palácu, videl, že zámok je oveľa väčší, že má vysokú vežu a nádhernú výzdobu. Pred bránou stála stráž a bolo tam veľa vojakov s bubnami a trúbkami.

Vošiel do zámku a tam bolo všetko z mramoru, rýdzeho zlata, zamatové prikrývky s veľkými zlatými strapcami. Otvorili sa dvere do siene, kde bol celý kráľovský dvor, a jeho žena sedela na vysokom tróne zo zlata a diamantov, na hlave mala zlatú korunu a v ruke žezlo z čistého zlata a drahokamov. Z každej strany stálo pri nej šesť panien a každá z nich bola o hlavu nižšia ako jej susedka.

Muž pristúpil k trónu a pýtal sa:

- Ach, žena, tak už si kráľovnou?

- Áno, - povedala žena, - už som.

Stál tam, hľadel na ňu, a keď sa už dosť napozeral, povedal:

- No, žena, celkom ti pristane byť kráľovnou! Teraz si už nemáme čo želať.

- A to zas nie, milý muž, - krútila hlavou žena. - Už ma kraľovanie omŕza, dlho by som takto nevydržala, ale ty choď za rybou a povedz jej, že chcem byť cisárovnou a chcem vládnuť nad celým svetom.

- Ale, žena, - čudoval sa, - prečo chceš byť cisárovnou?

- Muž, - rozkazovala žena, - už aj choď za rybou a povedz jej, že chcem byť cisárovnou!

- Ale, žena, - bránil sa nešťastník, - cisárovnou ťa nemôže urobiť. Toto ja rybe nepoviem. Cisárovnou nad celým svetom! To ti naozaj nemôže splniť.

- Čože, - hnevala sa žena, - ja som kráľovná a ty len môj muž, tak sa už aj ber! Keď ma mohla urobiť kráľovnou, môže ma urobiť aj cisárovnou. Ja musím a musím byť cisárovnou! A už mi neodvrávaj! Čo mal muž robiť, vybral sa za rybou. Ako kráčal k moru, srdce mu zvierala úzkosť a myslel si: Toto sa dobre neskončí. Chcieť cisárstvo, to je už veľká bezočivosť. Rybe sa to tiež určite nebude páčiť.

Keď došiel k moru, voda bola celkom čierna, ťažká ako olovo, búrila sa a navierali na nej obrovské pľuzgiere, potom zadul vietor, všetko sa spenilo a muža striasalo od hrôzy. Stal si na breh a zvolal:

- Manntje, manntje, timpe ton, vyjdi, ryba, z vody von.

Moja žena Ilsebilla po cisárstve zatúžila.

- Tak čo už zasa chceš? - opýtala sa ryba.

- Ach, ryba, - bojazlivo sa ozval muž, - moja žena chce byť cisárovnou.

- Vráť sa domov, sedí už zase vo svojom starom hrnci.

A od toho dňa opäť obaja sedávali v hrnci a sedia tam dozaista dodnes.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Ryba

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025