Chalúpka v hore

Chalúpka v hore (Rozprávka)
Chudobný drevorubač žil so ženou a troma dcérami v malom domčeku na kraji pustej hory. Raz ráno, keď sa zberal do práce, povedal svojej žene:

- Pošli mi dnes obed po najstaršej dcére, inak nebudem s robotou do večera hotový. Aby nezablúdila, - doložil, - beriem si so sebou vrecúško prosa a roztrúsim ho po ceste, ktorou pôjdem.

A tak, keď slnko stálo už vysoko nad horou, vybrala sa dievčina s plným hrncom polievky za otcom. No vrabce, škovránky, pinky, drozdy a čížiky proso už dávno vyzobali a dievčina žiadne stopy nenašla.

Išla len tak naslepo stále ďalej, až kým slnko nezapadlo a nenadišla noc.

V temnote šumeli stromy, húkali sovy a dievčiny sa zmocňoval strach.

Vtom zbadala, že v diaľke prebleskuje pomedzi stromy svetlo. Tam dozaista bývajú ľudia, rozmýšľala, u ktorých budem môcť prenocovať, a tak šla za svetlom.

O chvíľu došla k domu s vysvietenými oblokmi. Zaklopala a zvnútra sa jej ozval hrubý hlas:

- Ďalej.

Dievčina vošla do tmavej predsiene a zabúchala na izbové dvere:

- Len smelo ďalej, - zavolal hlas, a keď otvorila, videla, že za stolom sedí starec s bielou bradou. Rukami si podopieral tvár a biela brada mu za stolom visela skoro až po zem. Pri peci ležali tri zvieratá - kohútik, sliepočka a strakatá krava. Dievčina porozprávala starcovi, čo sa jej prihodilo, a poprosila ho o nocľah. Ten sa obrátil k zvieratkám a spýtal sa:

- Kohútik a sliepočka aj strakatá kravička, povedzte, či v tme a zime toto dievča prichýlime?

- Uhm! - odpovedali zvieratá a znamenalo to zrejme „súhlasíme", lebo starec vzápätí povedal:

- Choď pekne do kuchyne a uvar nám večeru.

Dievčina našla v kuchyni všetko, čo potrebovala, uvarila dobré jedlo, ale na zvieratá nepamätala. Doniesla na stôl plnú misu, sadla si k bradatému starcovi a pustila sa do jedla. Keď sa do sýtosti nakŕmila, povedala:

- Som unavená, ukážte mi posteľ, kde by som si mohla ľahnúť a vyspať sa. Zvieratá jej odpovedali:

- Len s ním si jedla, len s ním si pila, nuž nie je to v našej moci, kde budeš spať tejto noci.

- Vyjdi hore schodmi, nájdeš tam komôrku s dvoma posteľami. Ponatriasaj vankúše a obleč biele obliečky. O chvíľu prídem hore aj ja a ľahnem si spať, - povedal starec.

Dievčina vyšla hore, a keď postele pripravila, ľahla si a hneď zaspala. Zakrátko vošiel do komôrky aj starec, posvietil si na dievča a potriasol hlavou. Keď videl, že už tuho spí, zodvihol padacie dvere a spustil ju do pivnice.

Neskoro večer sa drevorubač vrátil domov a vyčítal žene, prečo ho nechala celý deň o hlade a smäde.

- Ja za to nemôžem, - bránila sa žena. - Dievča ti nieslo obed, iste niekde zablúdilo. Zajtra sa ale určite vráti.

Na druhý deň vstal drevorubač na svitaní a chystal sa do hory. Žene kázal, aby mu tentoraz poslala jedlo po prostrednej dcére.

- Vezmem si vrecko so šošovicou, - povedal jej. - Šošovica je väčšia ako proso, dievča ju skôr uvidí a nezablúdi.

Pred poludním sa dievčina vybrala s jedlom za otcom do hory, ale šošovice nikde. Tak ako deň predtým ju lesné vtáctvo do posledného zrniečka vyzobalo.

Dievčina blúdila v hore, a keď nadišla noc, natrafila aj ona na chalúpku s vysvietenými oblokmi. Starký ju zavolal dnu a nešťastnica ho prosila, či by u neho nemohla prenocovať. A starec s bielou bradou sa aj teraz spýtal:

- Kohútik a sliepočka aj strakatá kravička, povedzte, či v tme a zime toto dievča prichýlime?

Zvieratá mu znova odpovedali „Uhm" a všetko bolo tak ako deň predtým. Dievčina uvarila teplé jedlo, jedla a pila so starcom a o zvieratá sa nestarala. Keď sa vypytovala na nocľah, odpovedali:

- Len s ním si jedla, len s ním si pila, nuž nie je to v našej moci, kde budeš spať tejto noci.

Keď zaspala, prišiel starec, pozrel na ňu a potriasol hlavou. Potom aj ju spustil do pivnice.

Na tretí deň ráno vraví drevorubač žene:

- Pošli mi dnes jedlo po našej najmladšej dcére. Bolo to vždy dobré a poslušné dieťa, nezíde zo správnej cesty a nebude sa túlať kade-tade ako jej divé sestry. Matke sa to nepáčilo:

- Mám prísť aj o svoje najmilšie dieťa?

- Nestrachuj sa, - upokojoval ju muž, - dievča nezablúdi, je bystré a múdre. Navyše vezmem so sebou hrach a roztrúsim ho po ceste. Hrach je ešte väčší ako šošovica a ukáže jej správnu cestu.

No keď dievča s košíkom na ruke vošlo do hory, divé holuby mali už hrach dávno zjedený. Dievča preto nevedelo, kade sa pobrať. Trápilo sa, keď si pomyslelo, ako bude otec hladovať a matka bedákať, ak sa aj ona stratí. Keď sa už celkom zotmelo, zbadala dievčina svetielko, ktoré ju zaviedlo k chalúpke. Milo poprosila, či by ju v dome nechali prenocovať. Starec s bielou bradou sa znova pýtal zvierat:

- Kohútik a sliepočka aj strakatá kravička, povedzte, či v tme a zime toto dievča prichýlime.

„Uhm!" povedali. Dievčina podišla k peci, kde zvieratá ležali, a pekne sa im prihovorila. Kohútika i sliepočku pohladkala po hodvábnom perí a strakatú kravičku poškrabala na čele medzi rohmi. A keď jej starec kázal, navarila dobrej polievky. Jedlo už bolo na stole a vtedy dievčina povedala:

- Ja mám jesť a dobré zvieratká budú hladovať? V dome je všetkého dostatok, najprv sa postarám o ne.

Vyšla von, doniesla jačmeňa, nasypala kohútikovi aj sliepočke a kravičke dala za náruč voňavého sena.

- Dobrú chuť, milé zvieratká, - povedala im, - a ak ste smädné, napojím vás.

Doniesla im za vedro čerstvej vody. Aj kohútik so sliepočkou vyskočili na kraj vedra, zobáčiky vopchali do vody a hneď nato zodvihli hlavy, tak ako to robia vtáčence, keď pijú. Aj strakatá kravička sa s chuťou napila.

Keď dievčina zvieratá nakŕmila a napojila, sadla si za stôl k starkému a jedla z toho, čo zvýšilo.

Netrvalo dlho a kohútik so sliepočkou si vopchali hlávky medzi krídla a strakatej kravičke klipkali oči.

Starec vstal a opýtal sa:

- Kohútik a sliepočka aj strakatá kravička, povedzte, či v tme a zime toto dievča prichýlime.

Zvieratá odpovedali: - Uhm!

S nami si jedla, s nami si pila, nuž ťa pekne vítame, sladké sníčky želáme.

Dievčina vyšla hore schodmi, ponatriasala vankúše a periny a navliekla čisté obliečky. Keď bola hotová, prišiel starký a ľahol si do postele. Biela brada mu siahala takmer až po nohy. Dievčina si ľahla do druhej postele a zaspala.

Spala pokojne až do polnoci. Tu sa v dome strhol lomoz a dievčina sa prebudila. V každom kúte to vŕzgalo a škrípalo, dvere sa rozleteli a udierali do steny, drevené trámy praskali, akoby sa mali rozpadnúť, a vyzeralo to, že aj schody sa každou chvíľou zrútia. Nakoniec v celom dome zadunelo, akoby padala celá strecha. Potom všetko stíchlo. Dievčaťu sa nič nestalo, takže len mlčky ležalo a napokon znova zaspalo.

Ale čo uvideli jej oči, keď sa na druhý deň za bieleho rána zobudila? Ležala vo veľkej sieni a okolo nej samá kráľovská nádhera! Na stenách sa ligotali zlaté kvety na zelenom hodvábe, posteľ bola zo slonoviny, prikrývka na nej z červeného zamatu. A na stoličke pri posteli bol pár perlami vyšívaných črievičiek. Dievčina si najskôr myslela, že sa jej to len sníva. Ale vtom vošli do siene traja vyobliekaní sluhovia a pýtali sa, čo im rozkáže.

- Len choďte, - odpovedala, - ja hneď vstanem, uvarím starkému polievku a nakŕmim tiež kohútika so sliepočkou, aj strakatú kravičku.

Myslela si, že starký už vstal. Hľadala jeho posteľ a videla, že v nej leží neznámy mládenec.

Ako si ho obzerala, zobudil sa, sadol si na posteľ a povedal:

- Som princ, ktorého zlá striga premenila na starca s bielou bradou a odsúdila na život v pustej hore. Smel som mať pri sebe iba svojich troch služobníkov, premenených na kohúta, sliepku a strakatú kravu. Vyslobodiť zo zakliatia ma mohlo iba dievča s dobrým srdcom, ktoré by bolo láskavé nielen k ľuďom, ale aj k zvieratám. A to si bola práve ty. Dnes o polnoci spadla z nás kliatba a stará chalúpka v hore sa znova premenila na kráľovský palác.

Potom kráľovský syn prikázal svojím trom sluhom, aby sa vybrali za rodičmi dievčaťa a doviedli ich na svadobnú hostinu.

- Ale kde sú moje dve sestry? - pýtala sa dievčina.

- Zamkol som ich do pivnice. Zajtra ich moji ľudia odvedú do hory.

U uhliara budú slúžiť, pokým sa nepolepšia a nenaučia ľutovať aj hladné zvieratá.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10470-chalupka-v-hore/