Koza odratá a jež

Koza odratá a jež (Rozprávka)
Bola koza rohatá, do pol boka odratá; utekala horami a kryla sa dierami. Skryla sa do líščej diery.


Tu prišla líška domov a chcela si vnísf do diery. Tu ti jej už cudzí zver v brlohu. A dvíha sa hore, dupoce nohami a volá:


Ja som koza rohatá, do pol boka odratá; cupy-lupy nohami, prebijem ta rohami.


Zľakla sa líška, utekala, nariekala po horách. Stretne ju vlčko:


„Čo plačeš, líštička, sestrička?“


„Ach, vĺček, braček, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!“


Poď, ja ti ho vyženiem! Šli spolu ku diere a vlčko zavolal: Kto si, zvere, v líščej diere? A koza zadupoce:


Ja som koza rohatá, do pol boka odratá; cupy-lupy nohami, prebijem ta rohami.


Zľakol sa i vlčko. Oba utekali a nariekali po horách. Stretne ich medveď:


„Čo plačeš, líštička, sestrička?“


„Ach, môj milý medveďu, daj labu, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!“ „Poď, ja ti ho vyženiem.“ Šli všetci ku diere a medveď zavolal:


Kto si, zvere,


v líščej diere?


A koza zadupoce:


Ja som koza rohatá, do pol boka odratá; cupy-lupy nohami, prebijem ťa rohami.


Zľakol sa aj medveď. Utekali, nariekali po horách. Stretne ich ježa:


„Čo plačeš, líštička, sestrička?“


„Ach, akože by som ja neplakala? V mojej diere divné zviera - a my všetci nemôžeme ho vyhnať!“ „Poďte, veď ho ja vyženiem.“


„Ach, ty ježa, malé biežä, čože by si ty? Veď sme tam už my boli, kráľovia, pánovia, a nič sme nevykonali,“ rečú tamtí.


A ono im:


„Hoc som ježa, malé biežä, predbehnem vás ta!“ A bežalo, bežalo, lebo skrčilo sa do gule a tak kotúľalo sa dolu horou. Tí už len za ním. Príde ono ku diere a zavolá:


Kto si, zvere, v líščej diere? A koza zadupoce:


Ja som koza rohatá, do pol boka odratá; cupy-lupy nohami, prebijem ťa rohami.


A ja jež - prebijem ťa tiež! zvolá tento a zagúli sa dnu do diery a začne stôsať do toho odraného boku. Zbliakala koza od bolesti a vyskokla von.


Na to dobehli tamtí. Vlk uchytil kozu a rozdrapil. Mali všetci večeru: medveď vypil krv, vlk požral mäso a líštička s ježom obhrýzali koštialiky.


Od tých čias líštička býva spokojne vo svojej diere. Vlk a medveď odišli po hore sliediť. Ježko ale mal tiež neďaleko dieru, tam uložil sa na mäkké a hrýzol plánočky, čo si podjeseň bol nazbieral.