Janove príhody – Slovenská rozprávka
Janove príhody
Jednému pánovi bola dlhá chvíľa, nuž sľúbil holbu dukátov tomu, kto by tak cigánil, až mu povie, že je to lož.
Poschodilo sa k nemu veľa ľudstva, a čo kto ako cigánil, každému povedal:
Naostatok, keď si
nikto peniaze nevyslúžil, kázal svojmu sluhovi Janovi zaniesť dúkáty na tanieroch nakopené do izby. Ale Jano sa osmelil a prosil ho, či aj on
môže voľačo porozprávať.
- Synak môj, len vrav, čo vieš, – pristal pán.
A Jano začal:
- Bol som raz
v nebi a bolo mi tam veľmi dobre.
Pán mu na to:
- Ej, veď ti ja to verím, synak môj.
- Ale nemal som tam čo
robiť, – vravel Jano, – tak som sa poberal naspäť na zem.
- Ej, veď ti ja to verím, synak môj.
Potom Jano
rozprával ďalej:
- Ale som z toho neba raz nevedel, ako dolu zísť. Povrazov tam nebolo, nuž som si nasúkal žinku z otrúb, a tak som
sa spúšťal dolu.
- Ej, to môže byť pravda, synku, – prikývol pán na Janovu reč.
- Ale tá žinka mi
nedošla po samú zem. Nuž čože som mal robiť? Dobre lebo nebárs, zoskočil som tristo siah nad zemou a po uši som vhupol do blata, –
rozkladal Jano.
A pán povedal len toľko:
- Potom som tam kričal, lebo som sa
nijako nevedel vyškriabať. Napokon prišiel jeden pastier svíň a ten ma vytiahol. A keby ste vedeli, pán môj, kto to bol!
Zvedavý
pán čaká, čo Jano povie.
- To bol váš otec, – vyhŕkol Jano.
Pán sa nahneval a skríkol:
- Ej, ty cigániš,
ty huncút!
- Cigánim? – spýtal sa Jano a vtom už uchytil milé dukáty aj s taniermi a poďho vnohy!
Pán sa veru
aj hneval, ale čože mal robiť?
A Jano od tých čias neslúžil viac, ale si pekne gazdoval a gazduje hádam aj podnes.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta