Bol raz jeden chudobný gazda a mal trochu žita. Začal ho viať, vtom zrazu priletel Vietor a vzal mu ho. Gazdovi nechal iba zopár zrniek. Čo mal robiť neborák gazda? Darmo behal sem i ta, darmo horekoval, žita viac nemal a nevedel, čo robiť, ako vyžiť do novej žatvy.
Žena mu poradila:
Gazda poslúchol a šiel hľadať Vietor. Išiel, išiel dlho proti Vetru, až ho naostatok našiel v jednom jarku. Podišiel k nemu, poklonil sa mu a Vietor sa ho spýtal:
Gazda mu vyrozprával, čo sa mu prihodilo, aký je chudobný, a prosil ho, žeby mu nahradil to žito, čo mu vzal.
Vietor ho vypočul, potom mu povedal:
Naradovaný gazda sa poďakoval a ponáhľal sa domov. Prišiel domov, sadol za stôl, zavolal ženu i svojich osem detí a povedal:
Kapsa sa naskutku potriasla a všelijaké jedlá od výmyslu sveta stáli na stole. Deti výskali od radosti a všetci sa do chuti najedli, ako vari ešte nikdy v živote. Keď sa dobre najedli, napili, zišlo žene na rozum, aby pozvali aj farára na hostinu. Gazda od samej radosti zabudol, čo mu Vietor prikázal, a vďačne pristal. Kňaz prišiel, dobre sa najedol, napil, potom povedal:
Gazda mu kapsu ochotne požičal. Keď mal kňaz kapsu, pozval si na nedeľu hostí zo všetkých strán a hodovali veselo.
Tri dni sa minuli a gazda Martin netrpezlivo čakal na svoju kapsu. Keď mu ju kňaz nevracal, išiel si po ňu.
Ako prišiel na faru, okríkol ho farár:
Čo mal neborák gazda robiť? Vrátil sa domov s ovesenou hlavou. Žena aj deti plačú a hovoria:
A žena mu naostatok zasa poradila:
Muž poslúchol. Pobral sa rovno k Vetru a pýtal si druhú kapsu. Vietor sprvu kýval hlavou:
Ale gazda veľmi prosil:
Vietor sa napokon dal uprosiť a daroval gazdovi novú kapsu. Naradovaný gazda ju vzal, poďakoval sa a ponáhľal sa domov, čo mu nohy stačili. Zavolal ženu a deti, aby si sadli za stôl. Položil kapsu na stôl a vraví:
Kapsa sa potriasla, vybehlo z nej deväť kyjakov a začali mastiť všetkých. Iba keď všetci poutekali z chyže, schovali sa kyjaky späť do kapsy.
Žena, deti plačú, nariekajú, no gazda sa lapil rozumu, schoval kapsu pod halenu a poďho rovno na faru. Farár sedel v izbe a gazda podišiel k nemu, pekne sa poklonil a pýtal si svoju kapsu alebo aspoň tri posúchy za ňu. Pýtal si posúchy, lebo videl, že gazdiná v kuchyni pečie práve lekvárové posúchy.
Farár vstal, zahundral čosi, šiel nabrať posúchy a Martinovu kapsu zabudol na stene.
Kým bol farár v kuchyni, vytiahol Martin kapsu s kyjakmi spod haleny, skočil k stene, sňal svoju dobrú kapsu a zavesil namiesto nej tú s kyjakmi. Kapsu schoval a čakal na farára. Farár sa vrátil a hneď pozrel na stenu. Keď videl, že tam kapsa visí, nepomyslel na nič zlého, podal gazdovi tri posúchy a hovorí:
Naradovaný Martin povedal iba zbohom a pobral sa domov.
Sotvaže prišiel domov, potriasla sa kapsa a na stole bolo jedla ako na hostine. Najedli a napili sa do chuti a čakali, čo farár urobí s druhou kapsou. Na nedeľu prišli k farárovi hostia zo široka-ďaleka, ale on nedal nič variť. Povedal gazdinej iba toľko:
Na poludnie si posadali hostia za prikrytý stôl, pán farár naprostred stola položil kapsu a zvolal:
Kapsa sa potriasla, vybehlo z nej deväť kyjakov a farára i jeho hostí dobre vymlátili. Všetci kričali na kočišov:
Boli im malé dvere, museli aj cez obloky povyskakovať a všetci sa zaverili, že k farárovi nikdy viac na hostinu neprídu, lebo im tu hlavy kyjakmi poprebíjali.
Vzal veru pán farár kapsu a zaniesol ju Martinovi a od tých čias už nič viac od nebo nepýtal.