Hovorí sa, že si raz jeden zlodej zaumienil, že pôjde kradnúť. Vyliezol na záhradný múr, dostal sa k obloku a chcel ho vyvaliť. Ale obločný rám bol slabý a nečakane povolil. Zlodej spadol dovnútra a zlomil si nohu.
Na druhý deň doskackal na zdravej nohe ku kráľovskému správcovi Karakušovi. Ukázal mu zlomenú nohu a povedal:
Karakuš zakričal na dvornú stráž, aby priviedli pred neho majiteľa domu. Majiteľ sa triasol od strachu a vzrušenia, lebo nevedel, čo proti nemu majú. Keď ho privliekli pred kráľovského správcu, Karakuš zopakoval zlodejovu žalobu a dodal:
Čo mohol majiteľ domu na takú žalobu povedať? Vedel, že urobí lepšie, ak sa s Karakušom nebude škriepiť. Chvíľu rozmýšľal a potom kráľovskému správcovi odpovedal:
- Vaša výsosť, ja nie som na vine. Prisahám, že som stolárovi za robotu riadne zaplatil. Za toľké peniaze mohol odviesť statočnú robotu a zhotoviť pevný oblok, aby sa taká nehoda nikdy nestala.
Stolár pri takom náhlom a nečakanom obvinení zbledol. Ale vedel, že by bolo zbytočné škriepiť sa s Karakušom, preto po krátkom váhaní odpovedal:
Karakuš rozkázal, aby vyhľadali tú ženu a zaraz ju priviedli.
Keď prišla, kráľovský správca zopakoval stolárove slová a povedal, že keby nebolo jej krásy a červených šiat, stolár by sa nebol pomýlil v práci, oblok by bol býval pevnejší, zlodej by nebol spadol a nezlomil by si nohu.
Na to žena s úsmevom odpovedala:
O chvíľu stál a triasol sa pred kráľovským správcom aj farbiar.
Úbohý farbiar stál ako soľný stĺp. Ani jedna jeho výhovorka sa nepáčila neľútostnému kráľovskému správcovi, a ten nakoniec zareval: – Zoberte toho farbiara a obeste ho na dvere žalára!
Ale farbiar bol náhodou veľmi vysoký. Keď ho vojaci chytili, že ho obesia na dvere žalára, zbadali, že dvere sú prinízke a pre povraz niet miesta.
Bežali teda naspäť ku kráľovskému správcovi a povedali mu, že farbiara nemôžu obesiť, lebo je privysoký, nezmestí sa do žalárnych dverí.
Ale Karakuš ani okom nemihol, iba zareval na preľaknutých vojakov:
Vojaci teda odišli, ako kráľovský správca rozkázal, a našli menšieho farbiara. Nič nedali na jeho prosby, hrozby a vysvetľovania, že je nevinný, dovliekli ho k žalárnym dverám a obesili.