O kohútovi a psíkovi – Slovenská rozprávka

O kohútovi a psíkovi

Zachcelo sa raz kohútikovi sveta skúsiť. Nerozmýšľal dlho, vybral sa do šíreho sveta. Ide, ide hodnú chvíľu, vykračuje si a tu postretne psíka.

• Kdeže, kde, braček kohútik? – prihovoril sa mu psík.

• Idem do sveta šťastie skúsiť, poď aj ty, dvom nám bude veselšie.

Psík pristal, a tak išli, išli, kam ich oči viedli. Vykračovali si veselo a podvečer prišli do hory. Už sa zmrákalo, bol čas nájsť si dobrý nocľah. Poobzerali sa a vidia veľký bútľavý strom. Kohútik vyletel na konár a psík sa schoval do stromu. Obaja pekne spali do samého rána.

Ráno, ledva svitalo, kohútik veselo zakikiríkal:

• Kikirikí!

Začula kohúta líška, zachcelo sa jej pochutnať si na kohúťom mäse. Bežala pod strom a dala sa do reči:

• Ej, braček kohútik, ale si ty krásny vták. Takého som jakživ nevidela! Perie jarabé, hrebienok červený, hlások jasný. Príď ty ku mne!

• A načo? – opýtal sa kohútik.

• Na hostinu, – volala ho líška, – nachystala som ti dobrého hrachu!

• Dobre, líštička, – odpovedal kohútik, – prídem vďačne, lenže nie som sám, sme tu dvaja s kamarátom.

‚Ej, ale mám dnes šťastie,‘ pomyslela si líška, ‚či si len pochutnám!‘

• A kdeže je tvoj kamarát? – dozvedala sa milučko.

• Tam dolu v bútľavom strome nocuje, – vravel kohútik.

Pribehla líška k stromu a vopchala doň ňucháč. Psík nelenil a chňap! líšku za ňucháč. Odnechcelo sa tej navždy kohútieho mäsa.

A kohútik so psíkom pobrali sa veselo ďalej do sveta.