Pán Kocúr z Kocúrova – Ukrajinská rozprávka

Pán Kocúr z Kocúrova

Istý človek mal starého kocúra, čo už nevládal ani myši lapať. I pomyslel si: „Načo mi je, aj tak ho nemám čím živiť. Nech si radšej chodí po hore.“ Chytil kocúra a odniesol ho do hlbokej hory.

Nechal ho samého a vrátil sa domov.

Tu príde ku kocúrovi líška a pýta sa ho:

• Čo si zač?

Kocúr odpovedá:

• Ja som pán Kocúr z Kocúrova.

Líška na to:

• Ty mi budeš mužom a ja tebe ženou.

Kocúr pristal. Líška si ho vedie do chalupy, všakovak sa mu zalieča. Vraj, len čo dakde ulapí sliepku, ani z nej neochutná, jemu ju dá celú.

Raz zajačik zazrel líšku a vraví jej:

• Líštička-kmotrička, prídem k tebe na návštevu.

A líška mu rečie:

• U mňa teraz žije pán Kocúr z Kocúrova, roztrhá ťa.

Zajac rozpovedal o pánovi Kocúrovi z Kocúrova vlkovi, medveďovi a diviakovi. Dali hlavy dokopy a hútali, kde by mohli uvidieť pána Kocúra z Kocúrova, až sa dohodli:

• Pozvime ho na obed.

A hneď vyratúvali, kto čo zaobstará. Vlk vraví:

• Ja pôjdem po mäso, aby bolo do kapustnice.

A diviak vraví:

• Ja pôjdem po zeleninu a po zemiaky.

Medveď:

• A ja prinesiem medu na zájedku.

Zajac:

• A ja kapusty.

Poznášali všetko a začali variť obed.

Keď boli hotoví, radili sa, kto má pozvať na obed pána Kocúra z Kocúrova.

Medveď vraví:

• Keby mi prišlo utekať, nevládal by som.

A diviak:

• Ani ja nie som najvrtkejší.

Vlk:

• Ja som už starý a trošičku i nedovidím.

Neostalo nič iné, len aby sa vybral zajačik.

Pribehne zajac k líščej diere. Líštička vybehne, vidí, že pri chalúpke stojí zajačik na dvoch labkách, nuž sa ho opýta:

• Čo tu chceš?

• Vlk, medveď a diviak ťa prosia, i ja ťa prosím, aby si k nám prišla na obed so svojím Kocúrom z Kocúrova!

Líška mu odvetí:

• Prídeme, ale vy sa poschovávajte, lebo vás všetkých roztrhá.

Zajačik pribehne ku svojim a chvasce sa:

• Líška odkazuje, aby sme sa poschovávali, lebo sem príde Kocúr z Kocúrova a zaškrtí nás.

Aj sa poschovávali: medveď vyliezol na strom, vlk si sadol za kriak, diviak sa zaboril do chrastia a zajačik zaliezol do kružiny. A vtom líštička vedie svojho pána Kocúra z Kocúrova. Privedie ho k stolu. Keď kocúr zbadal, že sa stôl až prehýna pod mäsom, povie:

• Maú…maú…maú…

Zvery sa nazdali, že kričí „má-lo … má-lo“, a šepcú si:

• Nespratník akýsi, i to sa mu máli! Ešte i nás zožerie!

Pán Kocúr z Kocúrova vyliezol na stôl a dal sa o dušu do jedenia. A keď sa najedol, roztiahol sa po stole a spal.

Diviak ležal v chrastí neďaleko stola, keď ho zrazu uštipol komár na chvost. Plesol chvostom. Kocúr si myslel, že to myš, a skočil ta … Diviak sa dal vnohy. Pán Kocúr z Kocúrova sa zľakol diviaka, vyskočil na strom a vyškriabal sa ta, kde sedel medveď. Keď medveď zbadal, že kocúr lezie k nemu, škriabal sa po strome ešte vyššie a vyškriabal sa tak vysoko, že ho strom neudržal. Medved spadol – bum! Rovno na vlka.

Všetci vzali nohy na plecia; vidieť iba, ako trielia ostopäť. Zajac sa pustil za nimi, bohviekam zabehol. Vlk, medveď, diviak a zajac sa potom poschádzali a vraveli:

• Aký malý, a len-len že nás všetkých nezožral!