Istý človek mal pastiera, ktorý mu mnoho rokov verne a statočne slúžil. Raz, ako tak kráčal pastier za ovcami, počul v lese akýsi piskot. Išiel za piskotom do lesa, prezvedieť sa, kto to píska. V lese uvidel velký oheň a prostred ohňa pišťal had. Keď to pastier videl, díval sa a čakal, čo bude had robiť, lebo horelo všade okolo neho a oheň sa k nemu čoraz vačšmi približoval. Had zavolal na pastiera:
Pastier vystrel ponad oheň svoju pastiersku palicu, had na ňu vyliezol, potom sa plazil pastierovi po ruke a okrútil sa mu okolo krku. Keď pastier videl, čo had robí, veľmi sa čudoval a povedal:
Had mu odpovedal:
Pastier ho začal prosiť a vyhovárať sa, že nemôže opustiť svoje ovce, ale had mu povedal:
Pastier sa vybral s hadom do lesa a napokon prišli pred bránu, ktorá bola zo samých hadov. Had na pastierovom krku zapískal a hady sa hneď rozplietli.
Vtedy had povedal pastierovi:
Vtom prišli do paláca k hadovmu otcovi a otec sa s plačom pýtal hada:
On mu vyrozprával, čo sa stalo, že sa dostal do ohňa a že ho pastier zachránil.
Potom sa hadí cár opýtal pastiera:
Pastier mu odpovedal:
A cár mu odpovedal:
Ale pastier mu odpovedal:
A už sa chcel pobrať preč.
Cár ho však zadržal a povedal mu:
Pastier otvoril ústa, hadí cár mu do nich zapľul a povedal:
Pastier mu zapľul do úst a hadí cár zasa jemu. Tri razy si tak zapľuli jeden druhému a potom hadí cár povedal pastierovi:
Pastier odišiel a ako kráčal po lese, počul a rozumel, čo si hovorili vtáci i tráva a všetko vôkol. Keď prišiel k ovciam, videl, že sú všetky pohromade, že mu ani jedna nechýba a pokojne sa pasú. Ľahol si, aby si trochu oddýchol. Len čo si ľahol, prileteli dva havrany, sadli si na strom a začali sa zhovárať svojou rečou:
Keď to pastier počul, odišiel k svojmu gazdovi a povedal mu, čo sa dozvedel od havranov. Gazda zapriahol do voza, vrátili sa na to miesto, začali tam kopať, odhrabali zem z pivničných dverí, nabrali si poklady a odišli domov.
Gazda bol statočný človek, všetky poklady dal pastierovi so slovami:
Pastier si vzal poklady, postavil si dom, oženil sa a o krátky čas stal sa z neho najbohatší človek na širokom okolí. Mal svojich pastierov, čo mu pásli ovce, kravy, kone, svine, mal veľký majetok a veľké bohatstvo.
Raz pred Vianocami povedal svojej žene:
Žena ho poslúchla a urobila, ako jej rozkázal. Keď na druhý deň prišiel na salaš, povedal gazda večer všetkým pastierom:
A tak gazda odišiel a zostal pri statku. Okolo polnoci začali vlci zavýjať a psi štekať. Vlci vraveli svojou rečou:
A psi odpovedali:
Ale medzi psami bol jeden starý psisko, ktorý mal už iba dva zuby. Tento starý psisko vravel vlkom:
Gazda to všetko počul a rozumel, čo sa zhovárali. Ráno rozkázal všetkých psov pobiť a len toho starého nechať pri živote.
Sluhovia vraveli:
Ale gazda im povedal:
Potom sa pobral so ženou domov. On sa niesol na koni a žena na kobyle. Ako tak išli, gazda podišiel dopredu a žena zaostala. Kôň, ktorý niesol gazdu, zaerdžal a povedal kobyle:
A kobyla odpovedala:
Nato sa gazda obzrel a usmial sa. Žena to však zbadala, pošibala kobylu, dobehla muža a začala sa vyzvedať, prečo sa usmial.
On jej odpovedal:
Žene to však nestačilo a začala naliehať na muža, aby jej povedal, prečo sa usmial. Muž sa bránil:
Ale čím väčšmi sa bránil, tým na nebo väčšmi naliehala, aby jej povedal, prečo sa usmial. Napokon jej povedal:
Ale ona ani na to nič nedbala, len naliehala a žiadala, aby jej povedal, že mu nedá pokoj, kým jej to nepovie. Vtom prišli domov. Keď gazda zoskočil z koňa, hneď si rozkázal robiť truhlu, a keď bola hotová, postavil ju pred dom a povedal žene:
Ale ako som už povedal, hneď nato zomriem.
A tak si ľahol do truhly, ešte raz sa poobzeral okolo seba a videl, že ten starý pes opustil statok, sadol si k jeho hlave a plače. Keď to gazda zbadal, povedal žene:
Žena priniesla kúsok chleba, hodila ho pred psa, ale pes na chlieb ani nepozrel. Prišiel však kohút a začal zobať chlieb. Pes povedal kohútovi:
Ale kohút mu odpovedal:
Keď to gazda počul, vstal z truhly, chytil palicu a zavolal ženu:
A pretiahol ju palicou:
Potom ho žena už nikdy viac neunúvala, aby jej povedal, prečo sa usmial.