Svetluška na olympiáde

Svetluška na olympiáde

Jedného dňa zavítala k Svetluške na návštevu lienka so svojou sesternicou Pásavkou Zemiakovou, čo prišla až z Ameriky.

„Svetluška, blíži sa Deň lúčnych chrobákov. Čo keby sme ho oslávili

veľkou lúčnou olympiádou?“ navrhla lienka.

„To je výborný nápad! Len či bude vhodné počasie…“ – strachovala sa Svetluška.

„Nože, lampášik čarovný, šuliky, muliky, kuk. Ukáž mi, aké bude zajtra počasie?“ A lampášik ukazuje modrú oblohu bez mráčika, slnko usmiate od ucha k uchu, vetrík zaspatý pod kríkom.

„Juchú – bude jasno a teplo, paráda, zajtra bude na lúčine prvá olympiáda!“ Bežali to spoločne vyhlásiť do lúčneho rozhlasu – k zvončeku.

„Milé lúčne chrobáčiky, zajtra máme sviatok veľký. Oslávime Deň chrobákov prvou olympiádou!!!“ Keď to chrobač počula, pustila sa do tréningu: mravce vzpierali, cvrčky cvrlikali, včely, muchy, čmele usilovne bzučali, kobylky skákali, motýle tancovali, slimáky slintali a komáre všetkých poriadne štípali… Svetluška si vyleštila svetlo na lampášiku, keď ním zabliká, bude to znamenať štart. Lienka si nachystala kapsičku s liekmi na prvú pomoc, keby sa, nedajbože, pri súťaži niekto zranil. A Pásavka si oprala svoje rozhodcovské tričko, že ona bude hlavná rozhodkyňa. Na druhý deň zrána sa zišli chrobáčiky na lúke a Svetluška im povedala:

„Chrobáčiky, súťažte čestne! Olympiáde trikrát zdar!“ Všetci povedali:

„Zdar, zdar, zdar!“ A potom sa už začalo súťažiť. Prvá súťaž bola pre lúčne kobylky. Postavili sa na štart, a keď Svetluška zablikala, pustili sa skokom do cieľa k margarétke. Na nej sedela Pásavka, aby všetko dobre videla. Všetko išlo dobre do chvíle, kým lúčny koník Zelené Kopýtko nezačal prehrávať.

„Tak to teda nie! Mňa nikto nesmie predbehnúť. Ja musím vyhrať!“ a začal kopať svojich súperov hlava-nehlava, len tak odfrkovali vpravo- vľavo. Keď to Pásavka videla, zapískala na rozhodcovskej píšťalke:

„Hej, Zelené Kopýtko, nože sa správaj športovo, lebo ťa vylúčim z pretekov!“ Koník Zelené Kopýtko už potom nechcel súťažiť a urazene odskákal do vysokej trávy.

Druhá súťaž bola pre mravce vo vzpieraní slamky. Súťažili všetky mravce – červené aj čierne. Prvú slamku zdvihli všetky mravce, ale tú druhú zdvihli iba mravce Černuško a Červenák.

„Posledný pokus! Kto slamku zdvihne vyššie, vyhráva!“ hlásila rozhodkyňa Pásavka. Červenák bol mocný, zdvihol slamku až po plecia, ale Černuško bol ešte silnejší. Na jeden šup zdvihol slamku nad hlavu a všetci kričali:

„Černuškovi sláva!“ Len Červenák nič nekričal a od zlosti, že prehral, zahryzol sa Černuškovi do labky. Černuško sa zľakol, pustil slamku sponad hlavy a tá Červenákovi RUPS! – rovno na palec.

„AÚÚÚÚÚ! Môj palec!“ poskakoval na jednej nohe Červenák, ale nik ho neľutoval. Iba lienka mu pre istotu ten udretý palec obviazala.

Tretia súťaž bola pre slimáky. Predbiehali sa v šmýkaní na slinke. Svetluška zablikala a slimáky upaľovali od púpavy k skorocelu. Najlepšie sa šmýkalo malému Slintoškovi, lebo mal ľahký domček a dobrú slinku. Lenže, čo sa nestalo! Slimáčik sa tak veľmi snažil, až mu slinka zabehla. Rozkašľal sa a práve vtedy ho dobehol iný slimák. No, čo sa dá robiť, život je už taký…

Ďalšia súťaž bola pre motýle v tanci. Prihlásil sa motýľ Belások, motýľ Admirál a Babôčka Pávooká. Belások previedol vo vzduchu krásne obraty a kotrmelce. Motýľ Admirál zase stúpal nebezpečne vysoko a klesal tak, že všetkým z toho naskakovali až zimomriavky. Ale najkrajšie tancovala predsa len Babôčka Pávooká – jemne ako baletka. Pásavka povedala:

„Víťazstvo v tanci získava Babôčka!“ Motýľ Admirál zbledol od závisti a rozkričal sa:

„Čože? Baba okatá že vyhrala? Rozhodkyňa, ty si tuším slepá! Ale to si odpykáš!“ a chcel Pásavku zhodiť z margarétky. Našťastie bola omnoho tučnejšia a Admirál ňou nevládal pohnúť. Tak jej aspoň nenávistne švihol krídlom cez oči a odletel.

„No toto… Taký vyobliekaný pán a taký nevychovaný!“ hovorili chrobáčiky. Aby sa trochu zlepšila nálada, vyhlásila Svetluška súťaž v cvrlikaní. Súťažili všetky muchy, včely, cvrčky aj čmeliaky. Keď Svetluška zablikala štart, pustili sa všetci naraz do bzuku:

„BZUUUU, BZUUUU, BZUUUU!!!“ tenko bzučali muchy a trošku

hrubšie včielky. A čmeliaky si vyhrávali po svojom:

„BZUK, BZUK, BZUK,“ hrubým hlasom. Ale vtom spustili svrčky:

„CVŔ, CVŔ, CVŔ!!!“ a všetkých na lúke prekričali a zaslúžene vyhrali. A práve vtedy leteli nad lúkou lastovičky a len čo začuli tú chrobačiu muziku, zleteli dolu a tešili sa, že našli toľko chrobáčikov na jednom mieste:

„Ťaj, to bude večera!“ Keď chrobáčiky zbadali lastovičky, utekali ktoré kade. Len Pásavka sa ich nezľakla a oslovila ich:

„Hej, lastovičky, nekazte nám našu olympiádu! Radšej si poďte zasúťažiť o plné vrecko semienok lúčnych tráv! Tie sú pre lastovičky veľmi zdravé!“ Keď lastovičky počuli, že je dnes Deň chrobákov, rozhodli sa, že hry nepokazia a že sa aj ony zapoja do olympiády. Súťažili v kľučkovaní medzi lúčnymi kvetmi nízko nad zemou. Súťaž vyhrala lastovička Švitorka a dostala za to plné vrecúško semienok lúčnych tráv. Podelila sa s kamarátkami a odleteli. A lúčne chrobáčiky bzukali a cvrkotali až do samého rána, že sa im tá olympiáda pekne vydarila. A každý víťaz dostal olympijskú medailu.