Krásny sen – Xénia Faktorová

Krásny sen – Xénia Faktorová

Komínik bol malý čierny koník. Žil na farme Pod veľkým lesom. Niekedy sa mu cnelo po rodičoch, hoci sa na nich už vôbec nepamätal. Spoločnosť mu robievala Belka, krásna biela kobyla, ktorá na farme žila už dlhšie.

• Poď von, Komínik, - volala Belka priateľa.
• Dnes nemôžem, čítam rozprávkovú knižku.
• Knižku?
• Áno, je o udatnom rytierovi, ktorý sa na svojom tátošovi ponáhľa zachrániť

zakliatu princeznú. Aj ja by som chcel byť taký krásny a rýchly kôň ako z rozprávky. Vtom sa znenazdajky zjavil pred ním princ.

• Poď, Komínik, - volal na

Komínik nemohol uveriť vlastným očiam! Princ vysadol na jeho chrbát a už aj cválali vpred. Všetko bolo krásne: tráva voňala, hebké steblá sa uhýbali pod Komínikovými kopytami, po oblohe sa kotúľalo usmiate slnko... Krajina okolo nich sa otvárala ako nádherná opona.

Všetko úžasné, až kým... Až kým nezačuli za svojím chrbtom obrovský divý rev. Obzreli sa... Hrôza hrozitánska! Za nimi sa valil ozrutný drak! Čoby drak, dračisko! Strašné a ohavné!

• Rýchlo, koník môj! – poháňal ho

Komínik sa prenáramne bál a bežal, čo mu sily stačili. Zrazu sa pred nimi objavila veličizná brána posiata zlatom a diamantmi. No v tej chvíli sa začala zatvárať.

• Keď prejdeme bránou, drak nás už nedohoní, - v duchu si hovorí Komínik.

Zatvoril oči, takmer si už nohy ani necítil.

No o malú chvíľu počul iba hlasný výkrik: - Dokázali sme to!!!

Výborne, Komínik! Si naozaj veľmi šikovný tátoš.

Princ rýchlo vyslobodil princeznú, uväznenú v hlbokej jaskyni, a zakrátko cválali spolu na princov hrad. Komínik bol šťastný. Premýšľal o tom, čo všetko zažil.

• Komínik, Komínik! Preber sa! - ozval sa Belkin Komínik sa strhol. Pozrel sa dookola, potom na priateľku:
• Ach, Belka, sníval sa mi prekrásny ..