Rozprávka o malej princeznej a kratšej nôžke – Libuša Friedová

Rozprávka o malej princeznej a kratšej nôžke – Libuša Friedová

Počúvaj, niečo ti poviem. Bol raz jeden kráľ a kráľovná. Mali malú, milú princeznú, ktorá mala jednu nôžku kratšiu.

Ten kráľ a kráľovná svoju malú, milú princeznú veľmi ľúbili, nuž sa tvárili, že aj oni majú jednu nohu kratšiu. Všade na kráľovskom hrade, ba aj ku kráľovským trónom kráčali tak, ako sa kráča s jednou

nôžkou kratšou. A nielen kráľ s kráľovnou, ale všetci na kráľovskom hrade sa robili, že majú jednu nohu kratšiu. Pestúnka takto poskakovala za princeznou s lízankou. Kuchári v kráľovskej kuchyni s kráľovskými varechami. Kráľovský záhradník v záhrade medzi ružami. Dokonca aj hlavný kráľovský pokladník takto poskakoval s kráľovskou pokladnicou. A vôbec to nebola ľahká vec, keď uvážime, aká je kráľovská pokladnica občas ťažká.

Malá, milá princezná poskakovala medzi nimi. Myslela si, že tak ako ona, všetci ľudia na svete majú jednu nôžku kratšiu. Raz však... celkom na konci kráľovskej záhrady našla v plote dieru. A ako každé zvedavé dievčatko tadiaľ preliezla, lebo ešte nikdy nebola za kráľovským plotom. Nečudo, že chcela vedieť, čo tam je.

Čo len, čo, vravela si. A bolo tam detské ihrisko plné dievčatiek a chlapcov. Rovnako malých a milých ako ona. Všetci sa tam naháňali a hojdali na hojdačkách, liezli cez preliezky, šmýkali sa na šmykľavke. Pritom vôbec neposkakovali ako ona. Ako všetci na kráľovskom hrade.

Nuž sa ich malá, milá princezná spýtala:

- Prečo neposkakujete tak ako ja?

• A prečo by sme to robili?! – čudovali sa deti na Až vtedy si všimli, že malá, milá princezná má jednu nohu kratšiu. Na chvíľu sa aj prestali hrať

a pozerali na ňu, ale potom jeden malý, milý chlapec povedal:

• Máme oči. Vidíme, že si ako
• Nech máš jednu nôžku kratšiu, nič to! Poď sa s nami hrať, aj keď nebudeme poskakovať ako A hotovo!

Naozaj sa všetci hrali s malou, milou princeznou až do večera a potom jej povedali: - Zajtra sa príď s nami zasa hrať, dobre?

Princezná sa vrátila škárou v plote domov. Svojim kráľovským rodičom a všetkým na kráľovskom hrade povedala:

• Prosím, odteraz nech sa tu nikto netvári, že má tiež jednu nôžku kratšiu. No viem aj to, že našťastie sú deti, ktoré povedia – nič to a hotovo!

Ako si princezná želala, tak sa aj stalo. Všetci na kráľovskom hrade prestali poskakovať. Zo všetkých najviac sa však radoval pokladník. Veď si len predstav, aký mal život, keď musel poskakovať s kráľovskou pokladnicou, ktorá je ťažká, aj keď celkom prázdna...