O jarných vílach

O jarných vílach

V jednom krásnom vílom svete žila jedna veľmi múdra víla – kráľovná Glaria. Mala veľa pracovníčok pomocníčok – Elisa vedela dobre lietať, Jolanda bola múdra a Izabela vedela skoro všetko o kúzelných hviezdach. Každý večer padali tie hviezdy na víly, aby vedeli dobre lietať, no Izabela ešte lietať nevedela, lebo tie hviezdy práve na ňu nepadali.

Raz si Glaria zavolala Izabelu a povedala jej – Cvič si poriadne lietanie a padanie hviezd, lebo pôjdeš na skúšku. Izabela si zavolala na pomoc svojho kamaráta motýľa Oliho, aby ju skúšal. Trvalo to celé dni, aj noci. Oli bol z toho veľmi vyčerpaný a tak odišiel. Už ju nevládal skúšať! Izabela sa rozplakala a hovorila si: – Ach, keby som ho len toľko nenútila, aby ma skúšal, mohli sme byť spolu! Tak sa na druhý deň vybrala sama do divadla, aby sa rozveselila. Počula tam krásnu pieseň:

Za modrým vtákom choď, k Aladinovi ťa zavedie, ten ti splní želanie!

Izabela sa potešila a rozhodla sa, že si postaví loď a vyberie sa za modrým vtákom. A tak aj urobila. Modrého vtáka našla na vysokej palme. Poprosila ho, aby ju priviedol k Aladinovi. Modrý vták jej pomohol.

Prišli k veľkej skale. Izabela zvolala: – Aladin, kde si? Zrazu a zjavil Aladin a povedal: – No, povedz svoje želanie! – Prosím, prosím, chcem vedieť všetko o kúzelných hviezdach, aby som mohla lietať! – Keďže poznáš čarovné slovíčka a vieš tak pekne poprosiť, splním ti tri želania! Tak povedz druhé želanie! – odvetil Aladin. – Prosím, vráť mi kamaráta Oliho! – povedala Izabela. – No a tvoje tretie želanie? – Prosím, chcem byť so svojim kamarátom Olim po celý život.

V poriadku, nech sa stane – dodal Aladin a zmizol. Keďže Izabela vedela pekne poprosiť, Aladin jej splnil všetky želania. Šťastná Izabela sa vrátila domov. Poznáte aj vy tie čarovné slovíčka?