Zajo Rolo

Zajo Rolo

Kedysi dávno, keď sa voda sypala a piesok sa lial, niekde v Európe stál jeden veľký a hustý les. V tom lese žilo mimoriadne veľa zvieratiek. Žil tam Medveď Miro, Veverica Miška, mladý Capko Jožko aj Zajo Rolo . Zajo Rolo je malý hnedý zajac, jeho obľúbenou potravou je kapusta. ,, Pravidlá sú na to, aby sa porušovali,“ povedal jedného dňa Rolo svojim kamarátom, no tí si mysleli presný opak. ,, Čo to tu hovoríš Rolo, pravidlá sú predsa na to, aby sa dodržiavali,“ pripomenula mu Miška. ,,Ale no tak Miška, teba baví žiť podľa nejakých pravidiel?“ ,,Čaute všetci, ako ste sa vyspali?“ ozval sa zrazu spoza kríka Mirov hlas.

,,Ahoooj Miiiiiro,“ pozdravil sa Jožko. ,,Čauko Miro, práve som si vymyslel heslo, ktoré budem celý svoj život dodržiavať. Pravidlá sú na to, aby sa porušovali, čo na to hovoríš?“

,,Rolo, koľkokrát ti mám povedať, že nemáš po mne opakovať, idem vám všetkým zlým príkladom,“ hneval sa Miro a snažil sa mu to heslo vytĺcť z jeho malej a hlúpej hlavy. Ale Rolo to už nepočul, práve bežal do záhrady pána McStera, kde bolo toľko kapusty, že by sa v nej celý les utopil. A keďže Rolove heslo znie tak, ako znie, bez problémov podliezol veľký drevený plot a ocitol sa vo veľkej záhrade plnej kapusty. Miška ho pozorne sledovala a pomáhala mu.

Keď bol v problémoch kričala mu, kadiaľ má ujsť. Dnes znova zobral toľko kapusty, koľko len vládal uniesť, a bežal smerom ku kamarátom. V tej chvíli sa potkol o vytŕčajúci koreň stromu. ,,Auuuuuuu, to bolí!“ kňučal od bolesti. ,,Ale čo, ublížil si si, Rolo?“ ozval sa čísi hlas. Ten hlas Rolo veľmi dobre poznal a bol to ten posledný hlas, ktorý chcel počuť . ,,Čo chceš, Viktor?!“ Ten hlas totiž patril Vlkovi Viktorovi . ,,Som hladný, je čas navečerať sa a dal by som si zajaca.“ Viktor nebol sám, bol na love s celou svorkou.

Vtom sa objavilo nad ním svetlo také silné, že odplašilo vlkov a oslepilo Rola. Ten z ničoho nič tvrdo zaspal. Ráno sa zobudil v obrovskom dome. Ležal na mäkkučkom gauči. Mal pocit, že ho prešiel kombajn, všetko ho bolelo. Keď mu zrak padol na nohu, začudoval sa. Nohu mal obviazanú obväzom. Vtom začul hlas človeka. Rýchlo zavrel oči a tváril sa, že spí. Keď nenápadne otvoril jedno oko, videl, že ten človek nie je hocijaký človek, ale pán McSter. Pán McSter práve zrušil prichádzajúci hovor a niečo si mrmlal popod nos: ,,To nie je normálne, zobral som si z práce dovolenku, no aj tak mi nedajú pokoj.“ Pán McSter sa obrátil k Rolovi:

„Dobré ráno, zajačik. Tú nohu máš zlomenú, neradil by som ti utekať, pretože s ňou ďaleko nedôjdeš. Inak mám veľmi rád zajace a teba tiež, aj napriek tomu, že mi stále kradneš kapustu.“ Rolo sa trošku odsunul od stojaceho pána McStera. ,,Mňa sa nemusíš báť.“

Napokon sa Rolovi jeho zlomená noha vyliečila vďaka pánovi McSterovi a jeho lekárskym schopnostiam. Rolo si uvedomil, že nie je až taký hlúpy, ako si pred tým myslel a začal sa k nemu správať priateľsky. Potom sa vrátil do lesa a svojim kamarátom všetko vyrozprával. A čo bolo s Vlkom Viktorom? Ten zostal celý čas hladný ako vlk.