Rozprávka o slávikovi
Rozprávka o slávikovi (Rozprávka)
Kráľ vtákov chcel vedieť, kto z jeho poddaných najkrajšie spieva. Dal po celom kráľovstve vyhlásiť, aby v určený deň prišli na
kráľovský dvor a pred kráľovský trón najlepší speváci a zaspievali mu na hostine.
Keď sa vtáci o tom dozvedeli, zišli sa na poradu, koho spomedzi seba vyšlú ku kráľovi. Vybrali vlhu, drozda a slávika.
Traja vtáci-speváci sa chytro vychystali na cestu, aby na kráľovský hrad prišli včas. Na samom predku šla vlha, lebo mala krásne zlaté
perie, čo sa na slnci utešene trblietalo, a nikoho nepustila pred seba.
Drozd šiel za ňou. Bol pyšný na svoj zlatý zobák a čierne perie, ligotavé ako hodváb.
Posledný bol malý slávik s celkom obyčajným perím. Šiel za nimi skromne so sklonenou hlavou.
Len čo došli na kráľovský hrad, vlha sa hneď hrnula do siene, kde sa konala hostina. Keď kráľ videl jej zlaté perie a vznešenú
postavu, prijal ju s najväčšou úctou, usadil po svojej pravici a požiadal ju, aby mu zaspievala.
Vlha vstala, pyšne zodvihla hlavu a začala spievať.
Kráľ vlhu pozorne počúval. Páčil sa mu jej spev. Keď skončila, nešetril chválou.
Potom predstúpil pred kráľa drozd.
Keď kráľ uvidel jeho zlatý zobák a hodvábne perie, privítal aj jeho s láskavým úsmevom a usadil ho po svojej ľavici. Potom ho
požiadal, aby zaspieval.
Drozd dôstojne vstal, zhlboka sa nadýchol a spustil zvučným hlasom. Spieval - a spieval oveľa krajšie ako vlha a jeho spev sa radostne
rozliehal po celej hradnej sieni.
Kráľovi sa jeho spev páčil čoraz väčšmi, a keď drozd dospieval, nevedel ho prenachváliť.
Nakoniec vošiel slávik. Keď zastal pred kráľom, úctivo sa mu poklonil a čakal, kedy ho kráľ vyzve, aby zaspieval.
Kráľ hľadel prekvapene na drobného vtáčika s celkom obyčajným perím, namrzene sa ho spýtal, ako sa dostal na hrad a čo si želá. Ani
mu neponúkol miesto pri stole.
- Nemaj mi za zlé, vznešený kráľ, že ťa obťažujem svojou prítomnosťou, ale vtáci aj mňa vybrali, aby som ti zaspieval, - odpovedal
slávik bojazlivým hlasom.
- Nuž teda zaspievaj, - blahosklonne sa usmial kráľ, - uvidíme, čo vieš.
Slávik sa neodvážil ani oči zodvihnúť na kráľa. Poklonil sa a začal spievať. Spieval - a spieval tak, ako to len slávik vie.
Čím dlhšie ho kráľ počúval, tým väčšmi sa mu srdce rozohrievalo. Taký čarovný a svieži, nežný a pritom zvonivý spev ešte
nikdy nepočul.
Len čo slávik dospieval svoju pieseň, pristúpil kráľ k nemu a usadil ho po svojej pravici namiesto vlhy. S rozžiarenými očami oznámil,
že najlepším spevákom je slávik, a kráľovský ho obdaroval.
Keď sa hostina skončila a všetci hostia vstali od stola, skromný slávik šiel na samom predku sprievodu a až za ním drozd a na konci
zahanbená vlha.
Od toho dňa uznávajú všetci vtáci, že spev slávika je najkrajší na svete. Drobný a skromný vtáčik nespyšnel a svojím utešeným
spevom teší všetky tvory na zemi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta