Karakušov rozsudokt
Karakušov rozsudokt (Rozprávka)
Hovorí sa, že si raz jeden zlodej zaumienil, že pôjde kradnúť. Vyliezol na záhradný múr, dostal sa k obloku a chcel ho vyvaliť. Ale
obločný rám bol slabý a nečakane povolil. Zlodej spadol dovnútra a zlomil si nohu.
Na druhý deň doskackal na zdravej nohe ku kráľovskému správcovi Karakušovi. Ukázal mu zlomenú nohu a povedal:
- Vaša jasnosť, prišiel som k vám so žalobou. Som zlodej a včera som sa vybral kradnúť do domu istého človeka. Keď som chcel
vyvaliť oblok, ten nečakane povolil, ja som spadol a zlomil som si nohu.
Karakuš zakričal na dvornú stráž, aby priviedli pred neho majiteľa domu. Majiteľ sa triasol od strachu a vzrušenia, lebo nevedel, čo
proti nemu majú. Keď ho privliekli pred kráľovského správcu, Karakuš zopakoval zlodejovu žalobu a dodal:
- Prečo máš taký zlý oblok? Nečakane povolil, zlodej z neho spadol a zlomil si nohu.
Čo mohol majiteľ domu na takú žalobu povedať? Vedel, že urobí lepšie, ak sa s Karakušom nebude škriepiť. Chvíľu rozmýšľal a
potom kráľovskému správcovi odpovedal:
- Vaša výsosť, ja nie som na vine. Prisahám, že som stolárovi za robotu riadne zaplatil. Za toľké peniaze mohol odviesť statočnú
robotu a zhotoviť pevný oblok, aby sa taká nehoda nikdy nestala.
- Priveďte teda stolára! - rozkázal Karakuš hromovým hlasom.
Keď prišiel stolár, kráľovský správca ho prísne oslovil:
- Tento majiteľ domu tvrdí, že si u teba objednal oblok a riadne ti zaň zaplatil. Prečo si ho urobil tak nedbalo, že sa pri prvom náraze
vyvalil z pántov a tento úbohý zlodej z neho spadol a zlomil si nohu?
Stolár pri takom náhlom a nečakanom obvinení zbledol. Ale vedel, že by bolo zbytočné škriepiť sa s Karakušom, preto po krátkom
váhaní odpovedal:
- Vaša výsosť, to nie je moja vina, že obločný rám nebol dosť pevný. Práve keď som do neho zatĺkal klinec, šla po ulici krásna
žena v červených šatách. Zahľadel som sa na ňu, nuž som klinec zatĺkol nakrivo.
Karakuš rozkázal, aby vyhľadali tú ženu a zaraz ju priviedli.
Keď prišla, kráľovský správca zopakoval stolárove slová a povedal, že keby nebolo jej krásy a červených šiat, stolár by sa nebol
pomýlil v práci, oblok by bol býval pevnejší, zlodej by nebol spadol a nezlomil by si nohu.
Na to žena s úsmevom odpovedala:
- Moja krása je od Alaha, ale moje šaty zafarbil na červeno farbiar. Farbiar zapríčinil, že sa stolár pomýlil v práci:
- Teda priveďte sem farbiara, - rozkázal Karakuš.
O chvíľu stál a triasol sa pred kráľovským správcom aj farbiar.
- Och, ty nesvedomitý babrák! - zahrmel Karakuš. - Prečo si zafarbil šaty tejto žene na červeno? Stolár sa na ňu zahľadel a zatĺkol
klinec nakrivo, takže obločný rám nebol dosť pevný, a keď ho zlodej chcel vyvaliť, zlomil si nohu.
Úbohý farbiar stál ako soľný stĺp. Ani jedna jeho výhovorka sa nepáčila neľútostnému kráľovskému správcovi, a ten nakoniec
zareval: - Zoberte toho farbiara a obeste ho na dvere žalára!
Ale farbiar bol náhodou veľmi vysoký. Keď ho vojaci chytili, že ho obesia na dvere žalára, zbadali, že dvere sú prinízke a pre povraz
niet miesta.
Bežali teda naspäť ku kráľovskému správcovi a povedali mu, že farbiara nemôžu obesiť, lebo je privysoký, nezmestí sa do žalárnych
dverí.
Ale Karakuš ani okom nemihol, iba zareval na preľaknutých vojakov:
- Nájdite teda menšieho farbiara a obeste ho namiesto tohto tu!
Vojaci teda odišli, ako kráľovský správca rozkázal, a našli menšieho farbiara. Nič nedali na jeho prosby, hrozby a vysvetľovania, že
je nevinný, dovliekli ho k žalárnym dverám a obesili.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta