Červená čiapočka

Červená čiapočka (Rozprávka)

Žilo raz v jednej dedine také pekné dievčatko, že mu široko-ďaleko nebolo páru. Matka sa išla od radosti pominúť a stará mama už ani nevedela, čo robiť. Starká dala vnučke ušiť červenú čiapočku, a tá jej tak pristala, že od tých čias ju každý volal iba Červenou Čiapočkou. 

Matka raz napiekla posúchy a povedala:

„Nože sa choď pozrieť, ako sa má stará mama. Počula som, že prechorela. Vezmeš jej posúchy a za hrnček masla."

Červená Čiapočka sa ihneď vychystala na cestu. Musela ísť až do druhej dediny, a keď išla cez les, stretla kmotra vlka. Vlk si na Červenú Čiapočku brúsil zuby, ale netrúfol si ju napadnúť, lebo v lese pracovali drevorubači. Opýtal sa jej, kam ide, a to chúďa, ktoré nevedelo, aké nebezpečné je zastaviť sa s vlkom a dať sa s ním do reči, mu odvetilo:

„Idem pozrieť starú mamu. Nesiem jej posúchy a za hrnček masla. Mamička jej posiela."

„Býva tvoja stará mama ďaleko?" pýtal sa vlk.

„Veru ďaleko," povedala Červená Čiapočka, „tamto za mlynom, vidíte, až tam, v prvom dome skraja dediny."

„No dobre," riekol vlk. „Aj ja ju pôjdem navštíviť. Ja pôjdem touto cestou, a ty tamtou. Uvidíme, kto tam bude prv."

Vlk sa ozlomkrky pustil bežať najkratšou cestou a dievčatko najdlhšou. Kadečím sa pritom zabávalo: trhalo oriešky, naháňalo motýle a z drobného kvieťa si idúcky vilo kytičku.

Vlk onedlho prišiel k domčeku starej mamy. Buch! Buch! - zabúchal.

„Kto je to?"

„Vaša vnučka, Červená Čiapočka," povedal vlk zmeneným hlasom. „Nesiem vám posúchy a za hrnček masla. Mamička vám posiela."

Dobrá starká ležala v posteli, lebo jej bolo zle, a zavolala:

„Potiahni kolíkom, závora sa otvorí."

Vlk potiahol kolíkom a dvere sa otvorili. Vrhol sa na starenku a raz-dva ju zožral, lebo už dobré tri dni nemal nič v ústach. Potom zavrel dvere, ľahol si do postele a čakal na Červenú Čiapočku. O chvíľu už aj búchala na dvere: buch, buch.

„Kto je tam?"

Červená Čiapočka počula hrubý hlas a sprvu sa zľakla. Potom si však pomyslela, že stará mama akiste prechladla, a povedala:

„Vaša vnučka, Červená Čiapočka, nesiem vám posúchy a za hrnček masla. Mamička vám posiela."

Vlk trocha stíšil hlas a povedal:

„Potiahni kolíkom, závora sa otvorí."

Červená Čiapočka potiahla kolíkom a dvere sa otvorili.

Keď vlk videl, že dievčatko vošlo dnu, skryl sa v posteli pod prikrývku a povedal:

„Polož posúchy a hrnček s maslom na truhlicu a poď si ku mne ľahnúť."

Červená Čiapočka sa vyzliekla a ľahla si do postele. Nesmierne sa však čudovala, keď videla, ako stará mama vyzerá, keď je vyzlečená, a povedala:

„Stará mama, aké vy máte veľké ruky!"

„Aby som ťa mohla lepšie objať, dieťa moje!"

„Stará mama, aké vy máte veľké nohy!"

„Aby som mohla lepšie behať, dieťa moje."

„Stará mama, aké vy máte veľké uši!"

„Aby som lepšie počula, dieťa moje!"

„Stará mama, aké vy máte veľké oči!"

„Aby som lepšie videla, dieťa moje."

„Stará mama, aké vy máte veľké zuby!" „Aby som ťa zjedla!"

A keď to zlý vlk povedal, hodil sa na Červenú Čiapočku a zjedol ju.

Ponaučenie

Hľa, ako zle si deti počínajú,
a najmä malé krásavice,
postava driečna, pekné líce,
keď s každým sa do zhovorky dajú.

Nečudo potom, že dievčina taká
hneď vbehne vlkovi do pažeráka.

Spomínam vlka, ale vieme,
podobu rôznu vlci majú,
líškajú sa a hrkútajú,
nie všetci z nich sú jedno semä,
nik neuhádne, čo v nich drieme.

Ba neraz dievča uprosia
a do domu i na lôžko sa nanosia.
No beda vám, ak neviete to, slečny,
že zaliečavý vlk je najviac nebezpečný.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/9945-cervena-ciapocka/