Čert slúži

Čert slúži (Rozprávka)

Jeden chudobný rubár sa vybral do hory s posledným kúskom chleba, ktorý si niesol v plátennej kapsičke. Ten kúsok chleba mu mal byť na celý deň. Keď prišiel do hory, kapsičku zavesil na haluz a dal sa do roboty. Rúbal, neborák, rúbal a kálal hrubé duby, až mu tak tieklo z čela. Tu čosi-kamsi priplichtil sa ku kapsičke čierny zasmolenec z najhlbšieho pekla a ukradol mu ten ostatný kúsok chleba. Vrátil sa do pekla a chválil sa kamarátom:

„Hľaďteže, toto malo byť jednému rubárovi na celý deň a ja som mu to ukradol!"

„Čo to tam, čo?" ohlásil sa na to Lucifer.

A keď vyrozumel, o čo ide, zhrozil sa nad ukrutnosťou zlodeja, čo vzal chudobnému človeku ostatný kúsok chleba. I naskutku vyriekol súd: aby čert hned a zaraz stúpal k tomu rubárovi a celý rok mu slúžil.

Na druhý deň sa ubiedený rubár zberal znovu do hory a kládol si na plece ťažkú sekeru. Tu sa otvoria dvere a do izby vkročí mladý silný parobok.

„Dobrý deň, gazda!" pozdravil sa. „Či by ste ma nevzali do služby?"

„Ach, syn môj, načože by si mi bol?" odpovedal rubár. „Sám nemám čo jesť a v kúte, či vidíš, plače hŕba lačných detí."


„No len ma vezmite! Ja za službu nič nežiadam a uvidíte, že sa pri mne budete dobre mať."


„Nuž poď teda so mnou do rúbania, keď už tak chceš," povedal rubár a podal mu do ruky sekeru.

Neminuli tri dni a hora, ktorú by rubár sám nezrúbal ani do roka, ležala na hromade. Až bola radosť hľadieť na rovné rady poukladaných siah. Od toho času sa nášmu rubárovi dobre vodilo a jeho deti neplakali viac od hladu. Boli veselé a zdravé ako ryby, lebo boli sýte.

„No, gazda," povie ten sluha, „vy tu pomaly rúbte a ja pôjdem dakde na mlatbu, aby ste mali na zimu chleba aj všetkého nadostač."

„Choď len, choď," odpovedal rubár, „ja zatiaľ porúbem, čo budem môcť."

Na jednej veľkej pustatine býval bohatý pán. Tristo stohov obilia mu stálo v poli a v chlievoch ležalo tristo kŕmnych bravov. U tohto pána sa zastavil rubárov sluha a ponúkol sa za mlatca.

„A kdeže máš kamarátstvo?" spýtal sa ho pán.

„O kamarátstvo sa vy nestarajte! Len či dáte mlátiť to obilie?"

„Pravdaže dám! Ale ho azda nebudeš mlátiť sám?"

„Ej, či sám, či nesám, veď potom uvidíte!"

„A čo žiadaš za výmlatok?"

„Nič, pane, len to, čo si naraz odnesiem," odpovedal sluha.

No, pomyslel si pán, veď neodnesieš desať vriec!

A privolil.

Keď bolo blízko polnoci, ozve sa odrazu okolo stohov tritisíc cepíkov: cup cup cup, cap cap cap! Cup cup cup, cap cap cap! Čerti z horúceho pekla sa zbehli pomáhať svojmu kamarátovi, takže do rána bolo všetko obilie vymlátené, vyviate i pomerané. Ešte len svitať počalo, už sa mlatec pobral k pánovi, aby prišiel obzrieť robotu. Ten sa nevedel prenačudovať tej rýchlej robote. Ale bol rád, že je obilie dobre urobené, a povedal mlatcovi, aby si vzal výmlatok.

Milý mlatec si káže vykladať obilie na široké pleciská a pánova čeľaď mu vyloží na ne dobrých desať vriec pšenice.

„No, či ti je dosť?" spytuje sa pán.

„Hoj, čože by bolo!" rozosmeje sa mlatec. „Len ešte klaďte! Veď vidíte, že pod týmto ešte aj vyskočím."

I pokladu mu na plecia všetko obilie a pánovi od strachu vstávajú vlasy dupkom.

„No, či ti je dosť?" spytuje sa poznove. Ale mlatec sa zase rozosmeje:

„Len klaďte, čo máte! Veď vidíte, že aj s týmto ešte vyskočím, akoby som nič nemal."

Sto tučných vykŕmených bravov sa valí z chlievov a mlatec ich zoberie všetky na chrbát.

„No, do čerta, už ti len azda bude dosť?"

Ale čert sa len smeje, ľahko vyskakuje a káže klásť. Pána pučí od zlosti, ale v „slove si stoj!" Od slova nemôže odstúpiť ani on.

„Vypusťte sto vykŕmených volov!" zakričí na čeľaď.

„Tie azda len nepoberie!"

Ale mlatec zoberie aj tie. Rozosmeje sa nahnevanému pánovi do očí a uteká akoby nič k svojmu gazdovi.

„No, gazda, tu máte!" zhodí bremeno na rubárovom dvore. „Myslím, že sa už nebudete báť hladu, hoci vás i nechám, lebo mi už vychádza rok. Ale či viete, kto som ja? Pamätáte sa, keď vám raz v hore skapal ostatný kúsok chleba?"

Rubár pokýval hlavou:

„Pamätám sa," vraví, „pamätám!"

„No tak vedzte, ja som čert. Ten kúsok chleba som vám ukradol ja a za pokutu som vám musel do roka slúžiť. Majte sa dobre!"

Vtom zaznel okolo domu smiech, ako čo by zarehtalo tritisíc koní. Boli to čerti, ktorí sa vysmievali svojmu kamarátovi, že musel slúžiť u chudobného rubára.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/9973-cert-sluzi/