Globálne otepľovanie (Úvaha)

Globálne otepľovanie (Úvaha)

Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci, dovoľte aby som predniesol pár slov na tému ktorá je v dnešnej dobe tak aktuálna a priamo ovplyvňuje môj ale aj váš život.

Pred tisícimi a tisícimi rokov, keď človek chodil oblečený v kožušinách a jedol len to, čo si dokázal uloviť, nebol pre prírodu hrozbou, lebo ona ho ovládala a od nej závisel. Postupne sa však naučil využiť pôdu, drevo, rastliny a živočíchy pre svoju potrebu a príroda už nebola mocným nebezpečenstvom, ale pomáhajúcim priateľom. Tak sa množil a rozširoval po stále väčšom území, ktoré menil a pretváral podľa svojich potrieb.

A keď začal objavovať rôzne prístroje, ktoré mu umožnili ešte viac spríjemniť si život a naplno využívať dary prírody, už bola príroda len sluhom a človek pánom. Na to, že od prírody závisí aj jeho život, zabudol. A katastrofa začala nadobúdať ostrejšie obrysy. Nevhodné spôsoby využívania pôdy spôsobili, že pôda bola menej úrodná, viac podliehala erózii, nedostatočne zadržiavala vlhkosť, neposkytovala dosť úrody pre človeka a jeho dobytok.

Umelým hnojením pôdu ešte navyše obohatil rôznymi jedmi, ktoré sa dostávali do vôd, akumulovali sa v telách rastlín i živočíchov a cez potravu sa dostali i do človeka. V mnohých územiach sa pôda premenila na ďalej sa šíriacu púšť.

Aby mal človek dostatok jedla, zväčšoval obrábanú pôdu na úkor lesov, ktoré pomáhali stabilizovať krajinu a vyrábať kyslík. Vyrábaním predmetov z rôznych prírodných materiálov, ktoré získaval na zemi i pod jej povrchom, vyrobil pre prírodu niečo nové - odpad, s ktorým si v tak veľkých množstvách príroda nevládala poradiť a zamoril ním vodu, pôdu i ovzdušie. I samotná výroba predmetov spôsobila znečistenie vzduchu, vody a pôdy.

Množiaci sa človek okrem dedín a osád vytvoril nové obytné celky - mestá, kde žilo množstvo ľudí na malom priestore. V tomto priestore sa tiež sústredili i výrobne predmetov, obchody, kde si ľudia mohli tieto predmety kúpiť. A bol hluk, ďalšie množstvo odpadov, pôda bola prikrytá betónom, cez ktorý nevyrástli žiadne rastliny.

Z týchto miest unikali ľudia cez voľné dni do prírody, kde si prišli oddýchnuť, umyť auto, natrhať kvety, zašantiť si. A v lesoch a lúkach, zoslabených znečistením, ktoré sa šírilo vzduchom a vodou, ubúdali citlivé druhy rastlín a živočíchov. Žijúce živočíchy boli vyrušované, lovené. A človeku sa stále zdalo, že je pánom situácie, hoci sa mu okolo hrdla sťahovala slučka, ktorú si vlastne uviazal sám...

Je to fikcia? Minulosť? Či hrozivá prítomnosť? Ak áno, ako sa z toho dostať? Môžeme len všetci dúfať že si naša spoločnosť čoskoro uvedomí že táto cesta nikam nevedie, iba ak do záhuby.