Zóny pre každého študenta

Esej o vysnívanom Taliansku

Esej o vysnívanom Taliansku

Formou tejto eseje by som sa chcela vlastne poďakovať škole za to, že mi bolo umožnené zúčastniť sa programu Socrates/Erasmus v mojom milovanom Taliansku, krajinke vďaka ktorej bol môj študijný pobyt priam ideálny a taktiež vás troška nakopnúť, aby ste túto jedinečnú možnosť využili. Mnohí si možno poviete, že do zahraničia sa dá dostať aj inou cestou - dovolenka, ...

No pobyt zabezpečený a financovaný školou je nenahraditeľný. Ak sa vám čo len trošku páči niektorý svetový jazyk a chcete získať nové vedomosti v odbore, ktorý študujete, odporúčam ísť do toho, prihlásiť sa na oddelení zahraničných vzťahov a verte tomu, že si prinesiete prekrásne spomienky. Neviem ako to všetko prebieha v ostatných krajinách, no ja osobne vám môžem priblížiť študentský život v talianskom mestečku Parme.

Boli raz 2 študentky Biochémie, ktoré sa vďaka rozprávkovému programu Socrates/Erasmus dostali na Universitu Degli Studi Di Parma...Ale nie, začnime reálne! Myslím, že naše cestovanie lietadlom do slnečného Talianska s pocitom istého ubytovania zabezpečeného zahraničnou univerzitou, bolo príjemné. Temperamentné a radostné prijatie od majiteľa nášho budúceho pohodlného bytíku “Benvenuti in Italia“ potešilo a dalo nám pocit rýchleho zaradenia sa do sveta Talianov v budúcnosti. A bola to naozaj pravdivá predzvesť, Taliani sú ľudia, ktorý nemajú problém prihovoriť sa, pomôcť, vysvetliť a v neposlednom rade aj zabávať sa. 

Ubytovanie v Parme, keďže je v nej sústredený komplex fakúlt, funguje asi tak, že internáty pre študentov sú obsadené rýchlosťou blesku, no je veľa možností nájsť si privát. Má to aj svoje výhody - vlastná izbička, kúpeľňa, kuchynka a v našom prípade aj prvé kamarátstvo so spolubývajúcou Španielkou a aby nám náhodou nechýbalo Slovensko, tak aj s doktorandkou z Martina. Cesta autobusom z centra mesta do Campusu = komplex fakúlt s veľkou rozlohou trávnikov, 2 jedálňami, športoviskami, plavárňou, parkoviskami, trvá asi polhodinku. No, čo ma nadchlo a zaumienila som si prispieť tým k zdravšiemu ovzdušiu, bola cesta do školy bicyklom kúpeným za výhodnú cenu.

Bola radosť zobudiť sa do nového dňa, prevetrať sa bicyklovaním, vstúpiť do školy presýtenej božskou vôňou talianskej kávy a začať prácu v laboratóriu s úsmevom na tvári. Moje doterajšie opisovanie asi vyzerá ideálne, ale samozrejme vyskytli sa tam aj ťažšie chvíľky, no ja mám pocit, že na 1 udalosť, ktorá vytratí úsmev z tváre, je náplasťou čo len 10 milých osôb okolo vás, ktoré úsmev vyrobia. Naozaj ako Erasmus študentka som sa cítila prijatá do kolektívu študentov, doktorandov aj profesorov. Vytvorila som si vzťahy a kamarátstva, na ktoré sa nezabúda.

Ak by som chcela detailne opisovať, čo všetko sme v Taliansku zažili, mohla by som rovno napísať knižku, teda je potrebné to zostručniť. Pocity prvého týždňa boli zmiešané - nové mesto, noví ľudia, nové zvyky, nový systém výučby a práce v laboratóriu. Jednoducho prispôsobovanie sa, nájdenie vhodných predmetov, oboznámenie sa s témou práce v laboratóriu, zapísanie na kurz taliančiny, ktorý sme mimochodom zvládli výborne( získali aj certifikát) a hlavne zadelenie si času.

Rada by som načrtla aj tému štúdium, kvôli ktorému som sa tohto programu zúčastnila. Aspoň chemikov snáď troška zaujme. Okrem prednášok z predmetu Biológia (absolvovali sme úspešne skúšku. Keď sa človek daný predmet v danom jazyku učí s radosťou, nie je problém zvládnuť ju.) a Corso d´italiano, bola na programe každodenná práca na malom výskumnom projekte - konkrétne štúdium interakcie DNA izolovanej z orieškov pomocou rôznych chemických metód: PCR, purifikácia, kvantifikácia, HPLC, cirkulárny dichroizmus. Laicky povedané: viete, že každé jedlo v sebe zahŕňa DNA, teda aj oriešky?

Zistilo sa, že ľudia trpia alergiami práve na tieto oriešky prítomné, či už v čokoláde alebo inej forme ako aj alergiami na iné typy potravín. Vyvolávajú ich alergény = zvyčajne sú to proteíny. Výskum je zameraný na detekciu alergénov v orieškoch a to extrakciou DNA z orieškov a následnou amplifikáciou pomocou PCR metódy ako aj pomocou HPLC, či metódou cirkulárneho dichroizmu. No povedzte, nie je to zaujímavé..?

Samozrejme nie každého zaujíma chémia- chápem. No chcela som zdôrazniť, že tento pobyt nebol len akýmsi poznávacím výletom, ale každý deň bol odpracovaný v laboratóriu, nie raz sme zašli do katedrovej knižnice naštudovať si literatúru, ktorá bola dostupná pre všetkých študentov. Taktiež nám bol umožnený aj prístup na internet a k dispozícii počítač na napísanie záverečného článku. Určitý čas sme strávili aj so slovníkmi v ruke -predsa chemická terminológia je niečo iné ako základná znalosť taliančiny.

Ľahko by som týmto prešla aj k ochote talianskych profesorov, ktorí mojej spolužiačke umožnili študovať v jazyku, ktorý ovláda – v angličtine, ale zároveň nenútene vnímať ich domáci jazyk. No celkovo vzťah profesorov k nám študentkám na danej katedre môžem hodnotiť ako výborný, maximálne nám vychádzali v ústrety, odovzdali nám veľa teoretických ako aj praktických skúseností. A neoceniteľný bol aj ich kamarátsky záujem. Aby som vás náhodou neunudila, prejdeme k ďalšej časti, o ktorej by som sa rada zmienila:

Známe talianske “Dolce vita“(sladký život) naozaj existuje. Podľa môjho názoru ľudia tam vedú pokojnejší život a viac si pomáhajú. K študentskému životu patria aj diskotéky, parky a námestíčka s fontánami plné mladých ľudí vydávajúcich energiu na futbal (Taliani sú známi vášňou práve k tomuto športu a skutočnosť to len potvrdzuje), volejbal a iné druhy športových aktivít.

Nechýbalo ani večerné posedenie na trávnikoch s gitarou v ruke a pospevovaním si. Čo sa týka stretnutí organizovaných pre zahraničných študentov, núdza o nich nebola, aj keď mňa osobne viac lákala spoločnosť miestnych Talianov, spolužiakov a výlety do okolia (Bologna, La Spezia, Castello Torrechiara, Valle D´Aosta, Reggio Emilia, Milano – každé z nich malo svoje čaro). 

Pomaličky túto esej aj ukončíme, vyrozprávala som sa a tým som si pospomínala na všetko krásne, čo sme prežili. Určite to bol len malý výťah z množstva zážitkov a mojich postrehov. Jednoducho musí si to  prežiť každý sám. Kto nevyskúša, neuverí. Na záver by som chcela dodať len toľko, že tento študijný pobyt je akousi možnosťou dokázať si, že človek zvládne aj niečo viac ( napr. skúšky v cudzom jazyku, prispôsobiť sa novým zvykom a úplne sa osamostatniť aspoň na 3 mesiace). Na Parmu denno-denne spomínam, som spokojná, že som túto ponuku využila a verím, že život prinesie vždy nové a nové možnosti, teda, že rozprávka ešte neskončila...

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/10525-esej-o-vysnivanom-taliansku/