Ako som stretla písmenko X (Rozprávanie)

Ako som stretla písmenko X  (Rozprávanie)

Písal sa rok 1036 pred naším letopočtom, keď zrazu zazvonil telefón. Za oknom poletovali snehové vločky. Pomalými krokmi som vstúpila do predsiene zdvihla slúchadlo. Ozvalo sa šumenie a zrazu neznámy hlas. Oznamoval mi veľmi zlú správu. Schmatla som kabát, odznak, nasadla do auta a uháňala na miesto činu. Kým som tam dorazila, bolo neskoro. Všade navôkol sklo, krv, prázdne ulice. Zostali iba stopy po pneumatikách v čerstvo napadanom snehu. Pustila som sa tým smerom. Stopy v snehu sa menili na stopy v tráve a stopy v piesku. Tam zrazu zastali. Pár metrov odo mňa bol odstavený zelený džíp a vrtuľník, ktorý sa beznádejne pokúšal vzlietnuť.

Pristúpil ku mne muž v čiernej čiapke a spýtal sa, či mu môžem požičať benzín. Podala som mu svoju zásobu a zahľadela sa, ako odchádza. Keď bol skoro vo vzduchu, uvedomila som si, že hľadám práve toho muža. Ešte som stihla nasadnúť. Z čierneho kufríka, ktorý sa pri prudkom náraze otvoril, vypadlo to, čo sa už pár rokov pokúšal ukradnúť. Písmeno X. Žiaľ, bolo neskoro. Nedopadlo na zem, ale do sto litrového akvária. Cestou ku dnu ho zahliadla oranžová, bezoká rybka, ktorá ho neľútostne zhltla. Misia bola neúspešná. Muža sme zatkli, ale X sme už nikdy nevideli. Vtedy však nikto netušil, že budeme musieť čakať tak dlho, kým niekto vymyslí novú abecedu.