Deň, na ktorý nikdy nezabudnem (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 10.12.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 749 slov
Počet zobrazení: 33 417
Tlačení: 594
Uložení: 546

Deň, na ktorý nikdy nezabudnem (Rozprávanie)

Rozhodol som sa, že vám tento deň opíšem, snáď sotatočne do detailov, lebo toto bol jeden z najkrajších dní mojich doterajších stredoškoláckych časov. Na základnej to bolo iné, tam som toho zažil kopu, aj zlého, ale aj dobrého. No tu, toto bolo výnimočné, niečo iné, medzi cudzími ľuďmi, v inom prostredí.

Najprv by som začal dňom, kedy ma moja hmmm, asi jediná kamarátka mimo triedy, doslova dotlačila k tomu, aby som hral v tejto no, ak sa to dá nazvať "kapele". Jedného krásneho, už ani neviem aké bolo vtedy počasie, dňa, náhle došiel taký húf dievčat, samozrejme, Klaudiin sprievod, dostal som odkaz, že pán učiteľ K ma hľadá. So začudovaným výrazom, trocha nahnevaný na kamošku, že povedala, to čo povedala učiteľovi, možno som chcel byť iba v úzadí, hrať si len tak pre seba, jednoducho, nevynikať. 

Ale týmto dňom sa to úplne zmenilo.
Dostali sme sa do nie príliš vľúdne vyzerajúcej miestnosti, bola tam docela tma, hlavne zima, prostredie, nie príliš príjemné, ale čo už. Objavil sa pán učiteľ K so slovami: "Počul som, že vieš hrať na klavír", no nemôžem povedať, že to znelo nejako motivujúco, ale s trémou som povedal, že ano, už asi sedem rokov. Jeho hlas sa potom, well,tak nepatrne zmenil k lepšiemu. Nemôžem mu to zazlievať, možno to je jeho vstavaná povaha, ktovie.

Ale keď ho človek spozná, tak je docela fine. No, tak potom som m zabrnkal pár tónov, povedal mi pár akordov, aby som zahral, no a bolo to. Začali sa skoro každodenné skúšania, samozrejme, aj s mojou osobou, napokon som sa dozvedel ako posledný, že nacvičujeme program, na oslavu výročia školy. Vow! Hneď takto začať, veď som tu nebol ani "päť minút". Týždne/mesiace plynuli, v mojej hlave sa hromadilo čoraz viac skladieb, akorodov, tónov, jednoducho menší zmätok, ale môžem s hrdosťou povedať, že pamäť mám zatiaľ dobrú, tak som nemal žiadne problémy. Prišla streda pred veľkým vystúpením, no to som, ešte nevedel, akých ľudí ešte len spoznám! Keď sme skúšali, tu, tak som poznal iba pár ľudí, možno dvoch/troch.
To som ešte nevedel, akú armádu má pod palcom pán K. Streda: je asi päť hodín, nachádzam sa v kulturáku, je tu práca ako v mravenisku, každý voľačo zapája, hrá, ladí si nástroje, jednoducho každý robí, to čo má. Náhle zisťujem, že je tu asi o dvadsať ľudí. Ja som človek spoločenský, tak som sa skoro zoznámil, hmm, asi so všetkými, členmi. Celé to začalo, asi možno zo žartu ma bubeník, vyzval, aby som inprovizoval do bicích a docela mi to šlo. Koniec zábavy! Potom sme už naostro skúšali, odišiel som domov, well asi tak o pol deviatej, takže to dosť trvalo. Chceli sme skúšať aj vo štvrtok, ale čo osud nechcel, tak nám "malí" základoškoláci rozbúrali všetku aparatúru, takže nové stavanie, zapájanie, etcetc. Tak zo štvrtka nebolo nič.

Za obeť tomu padol náš drahocenný spánok. Vstávali sme už o šiestej, možno o pol, aby sme na siedmu došli opäť ešte doladiť posledné veci pred vystúpením. Prišlo osem hodín, odišli sme odtiaľ, lebo vystupovali ešte iní žiaci, tak se tam neboli potrební. Išli sme si vypiť, iba malé (akoktorí) pivo, hen, aby nám tie klávesy a prsty lepšie hrali. No a môžem z mojej strany, povedať, že to zabralo. Aj náladu sme mali akúsi uvoľnenejšiu, tréma opadla, jednoducho zábava ako má byť. Nikto si neuvedomoval, že by to malo byť niečo znepokojujúce. Prišlo prvé vystúpenie, pre zákl. školu, dopadlo super, potom druhé, tam sme zahrali viac skladieb, predsa to boli "naši". Nakoniec tam zostalo iba pár "verných" tak sme im ako bonus, ešte niečo zahrali. Na začiatku tohto vystúpenia a na konci sme zahrali s Imom, štvorručne na klávesách. Bolo to pre mňa niečo nové, lebo na základnej keď som chodil na klavír, tak som tak nehral. Toto predčilo moje očakávania. Vedeli sme sa zladiť, jednoducho, som bol sám zo seba prekvapený. Takže môžem spokojným svedomím povedať, že toto vystúpenie malo úspech. Koncert skončil. Nezískal som ním, len prvé hranie na strednej, ale aj množstvo priateľov, s ktorými si píšem, ešte aj doteraz. Je dobré, vedieť, že aj v "tomto svete" môžete niekde zapadnúť, keď viete, že nie ste sám, je super.

Doteraz spomínam, na tento deň, lebo od čias strednej, sa nič také nestalo, vždy to bol iba o nekonečnom kolobehu, chodenia domov, do školy, plávanie, učenie, etc. Jenoducho nič záživné, ale toto? Toto bolo niečo úžasné. S nádejou, že ešte takéto voľajaké vystúpenie bude a znova sa všetci stretneme sa lúčim ja...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu