Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať (Úvaha)

„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať." (Úvaha)

Čo vlastne domov je? Je to niejaká hmotná vec, ktorá sa dá chytiť do ruky alebo niejaká naša ilúzia? Podľa mna každý človek má svoj domov. A každé dieťa právo na domov, ktoré by mu nik nemal vziať.

Domov môžeme prirovnať k teplému hniezdu, ktoré človeka chráni. A aj keď z tohto hniezda odletíte ako lastovička stále bude na Vás čakať, stále ostane v srdci ako nezabudnuteľné miesto. Je to to najkrajšie, čo v živote máme a čo nás pristihlo. Je nenahraditeľné, proste miesto, ktoré si za eurá nekúpiš a krásou nezískaš. Niekedy je to možno stará chatrč pre niekoho bezcenná, no pre iného najkrajší kút v celom vesmíre. Ja len môžem ďakovať, že môj domov patrí medzi tie ideálnejšie. Noačo, že nemáme miliardy, ale načo nám budú, keď nás ani pri srdiečku tak veľmi nezohrejú ako láska, šťastie či zdravie? Myslíte, že Vám pomôžu, keď stratíte blízkeho, či Vám ho azda nahradia? Vôbec nie! Domov nie sú ruky nepriateľa, ktoré Vás odstrčia čo najďalej, práve naopak sú ruky, ktoré Vás vezmú do náručia aj s Vašimi nedokonalosťami, či chybami. Ruky, ktoré Vás potešia, či ruky, ktoré istotne nezostanú stáť a len tak nečinne sa pozerať ako Vám po tvári stekajú slzné perly, iba domov pozbiera všetky, pre mnohých zbytočné a ukryje ich do toho najtajnejšieho kúta, aby Vám vrátil radosť opäť do života.

Mnohí ľudia majú krásny, priam čarovný harmonický domov, no nevážia si ho. Naopak ľudia, ktorí nemajú až toľko šťastia si vážia aj tie najmenšie maličkosti. Viete si predstaviť, čo všetko by dali za ideálny domov? Domov, kde by mali všetko čo potrebujú. Domov, kde by sa mohli podeliť o starosti a radosti so svojimi deťmi alebo rodičmi, ktorých mnohokrát hneváme, nevážime si ich a rozčuľujeme. A až keď ich stratíme si uvedomíme o čo sme prišli, že pre nás detí najväčším nevyčisliteľným klenotom, diamantom boli a aj budú práve oni naši rodičia.

Naša rodina bude pri nás stále stáť aj v tých najhorších chvíľach.
Nie ako priatelia, ktorí prichádzajú a odchádzajú. Iba rodina a domov sa ti neobratia chrbtom, keď to najviac potrebuješ. Iba oni ostanú pri tebe, keď ostatní odídu. Iba oni ťa určite nenechajú samého ako kostolnú myš. Vydajú zo seba všetko a budú bojovať aj z posledných síl, aby ťa zachránili. Domov sú ruky. ktoré sa nikdy pred tebou nezatvoria!
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/10821-domov-su-ruky-na-ktorych-smies-plakat-uvaha/