Zurčiaci vodopád (Umelecký opis)

Zurčiaci vodopád (Umelecký opis)                           

Aha, len sa zahľaďme na  túto krajinu, do očí nám vbije hneď čarokrásny svet. Vodopád ako ligotavý tajnostkár, nedá nám hneď vycítiť, čo sa v ňom ukrýva. Jeho krištáľové prúdy strmých vôd narážajú na veľké zavalité kamene. Zurčiaci vodopád v nás prebúdza chlad, no zároveň nás hreje svojimi tajomstvami, ktoré sú ukryté v ňom. Šum vodopádu je ako dunivá hudba, ktorá v nás prebúdza neistotu. A uprostred ničoho, uprostred veľkej dunivej vlny, sa spoza skál vynára mostík, ktorý ešte stále vonia za smrekovým drevom.

Celý les rozvoniava machom, trávami a kvetinami, ktoré cez svoju bránu nechcú prepustiť slnečné lúče, no aj keby veľmi chceli, nepreniknú cez mohutný stromový štít. Cítime, ako nás konáre hladia po tvárach a zároveň cítime príjemný chlad lesa a hrejivé tóny spievajúceho  potoka. Uprene sa pozeráme na malebnú krajinu vôkol nás, od ktorej nemôžeme odtrhnúť zrak. I keď tiene stromov odrážajúce sa v potoku v nás prebúdzajú neistotu, keď sa pozrieme na belasú oblohu, pocit chladu v nás opadne a cítime sa byť slobodní ako v rozprávke.

Vôňa ihličia, machu a kvetín nám postupne stúpa do celého tela a my v sebe cítime akési studené a voňavé prúdenie vzduchu spôsobene ľahkým spievaním vetra. A zrazu začína byť tok dunivého vodopádu silnejší a mohutnejší, čo s prímesou  vôní lesa chutí sladko a neodolateľne. K tomu ešte ľadové kryštáliky zurčiaceho ľadového vodopádu, ktoré nám s krehkosťou  stekajú dole tvárou a zanechávajú na našej tvári ľadové kryhy.

No čas beží neúprosne a my sa musíme od toľkej nádhery odtrhnúť. Ešte na okamih zazrieme zurčiaci vodopád a zrazu sa z neba spustia šnúrky strieborného dažďa, ktoré nám bránia ďalej sa dívať na nádheru zurčiaceho vodopádu, ktorý sa pred nami zatvára . A nám nezostává  nič iné, len pred toľkou nádherou utiecť a vrátiť sa k nej neskôr.