Mesačná noc (Umelecký opis)

Mesačná noc (Umelecký opis)

Mesiac, noc, hladina, ktorá jemne žblnká, krása ... Na prvý pohľad sa more zdá byť celkom obyčajné. No keď zatvoríš oči a predstavíš si, ako tam stojíš, jemný vánok ti hladí vlasy a mesiac ti svieti na cestu, najradšej by si sa rozbehla za ním. 

V obrázku sa ukrýva fantázia, voľná ako vtáča. Vzbudzuje vo mne strach, ktorý mi pomáhajú prekonať odtiene rôznofarebných kvetov a stromov. Modrá hladina je obloha, po ktorej sa plavia hviezdy ako vojaci na čele s mesiacom. Keď je príliv, vietor zatlačí more k brehu a pohládza ho svojimi modrými rukami.

Vidím tam odraz mesiaca na hladine, ktorý sa tiahne oblohou ako cesta vedúca donekonečna. Počuť vetrík ticho si pospevovať, akoby vás volal za sebou. Z diaľky sa ozýva šum lístia tancujúceho na konároch, keď ho vánok pošteklí. Navôkol kvety, ktoré nás vôňou šteklia pod nosom. Všade cítiť nádheru, fantáziu, krásu a pôvab prírody.

Všetko je to ako jeden sen, len nech sa neskončí. Preplávať pomedzi vôňu kvetov a chodiť po ceste vyslanej mesiacom je ťažké. Stačí sa len ponoriť do myšlienok hlbokých ako hudba a ste v krajine zázrakov. Po každej noci, či už je mesačná alebo nie, prichádza deň, v ktorom je tiež veľa krás, len ich musíme objaviť. Ale ako sa deň začal tak sa aj skončil, noc sa otvára ako kalich kvetu, miesto sa znova ponára do spánku. Spoza mrakov sa vynára veľký očarujúci mesiac.