Moje obľúbené miesto (Umelecký opis)

Moje obľúbené miesto (Umelecký opis)

Moje obľúbené miesto sa nachádza každý deň len pár krokov odo mňa. A prečo? Lebo je to v mojej záhrade.

Každý voľný deň iba v krátkom rukáve alebo s mikinou prehodenou na ruke. A v druhej môjho najlepšieho priateľa. Vyjdem po schodom a sadnem si na menší kopec. Keď sa pozriem pred seba, vidím rozpínajúci sa vinič a vedľa neho prenádhernú čerešňu. Okolo mňa je príjemne mäkká orosená tráva. Na pohľad zelená a ligotavá a na dotyk mäkká a vlhká. Keď sa pozriem trochu doľava, vidím nepopísateľne zaujímavý pohľad. Vidím úplne celé svoje rodisko na dlani. Napriek tomu, že je tak ďaleko sa rozprestrierajúce. 

Vidím, ako sa každý náhli po ulici či už chôdzou alebo riadením auta. Vidím veci, ktorými sa pýši celá Bratislava. A ja ich mám akoby na dosah ruky. Bratislavský hrad, Slavín, Kostol sv. Martina a všetky tie zachované domy. Ešte nádhernejšie je to v noci. Na každom kúsku svieti iné svetielko a na oblohe ako záchytný bod svieti každú noc mesiac. Keď sa otočím napravo , vidím nádherné a neprirodzene sa nakláňajúcu hrušku. Akoby zachytávala dažďové kvapky padajúce na drevenú lavičku pod ňou.

V jej pozadí sú susedné čierno-biele brezy. S ich nádychom minulých rokov. To očarujúce ale na tejto strane je to, že keď zapadá slnko, prechádza akoby korunou tejto hrušky. Všetky lístočky dostávajú zlato oranžový nádych, a preto sa na ňu tak rada pozerám. A ako tak slnko pokračuje vo svojej ceste, prechádzajú farby do červenej až ružovej. A potom sa mi stratí z dohľadu. A všetky tie zlatom posiate pásiky  opadávajú. Keďže bývame na okraji lesa, všetko má taký prírodou okrášlený nádych.

Zvuky odmalička mi známe mi pripomínajú bezstarostné detstvo. A to ma robí ešte viac usmievajúcou. A popri týchto všetkých neopísateľných scénach sa stíham hrať a smiať sa s niekým, kto ma nikdy neopustil. Nezradil a ako na potvoru sa na neho nedá hnevať dlho. Prečo ? Lebo na toto miesto beriem výhradne len svojho maznáka. Malú, hravú, neposedne zvedavú fretku, teda jeho. Má zatiaľ iba jeden rok. Ale tým, že keď sme ho priniesli a ja som ho nosila všade v dlani.  On neustále cítil teplo a vôňu mojej ruky. Obaja sme sa k sebe veľmi pripútali. A ako do tretice sme si obľúbili toto miesto.

A prečo ma toto miesto tak fascinuje? Lebo je tu jasne vidieť prírodné a neprírodné protiklady. Naľavo mesiac nad mestom a napravo slnko nad prírodou. A to sa mi tak páči. Mať všetko na jednom jedinom mieste. Spolu s niekým, koho nikdy neopustím.