Môj najväčší trapas (Rozprávanie)

Môj najväčší trapas (Rozprávanie)

Môj najväčší trapas bol na Táloch (lyžiarske stredisko). Vtedy som mal osem rokov.  Keď sme došli na Tále, tatko mi išiel zohnať inštruktora. Zohnal ho za malú chvíľku. Potom sme sa išli ubytovať na hotel. Ja som tatkovi pomáhal nosiť lyže, lyžiarky a palice do lyžiarne, potom boli na rade kufre. Všetky sme vyložili a dievčatá začali vybaľovať oblečenie.

Mne to vybalila mama, lebo ja som bol nešikovný, no jednoducho sme sa s tatkom narobili ako zvieratá. Tatko si dal dobré vychladené pivo a ja ľadový čaj. Druhý deň sme sa išli lyžovať. Ja som sa ohromne tešil, ako mi to pôjde, ale beda. Počasie bolo veľmi priaznivé a ľudí bolo málo. Moje sestry sa preháňali po kopcoch a ja som im závidel. Inštruktor ma pustil na chvíľu samého, nech to skúsim. Urobil som si menší závod.

Bol to strmý kopec, no strmší. Ja som, ako sa hovorí, šliapol na plyn a išiel som tak rýchlo, až som sa bál. Koniec kopca a ja som zabudol brzdiť, tak som to stočil ku vlekom, lebo na kopci bola skupina ľudí. Predo mnou bol dlhý rad a ja som zastavil tak, že som zozadu vyšiel skoro na chrbát jednému pánovi. No hotový trapas.