,,Ľudia nechcú počuť stony prírody“ (Úvaha)

,,Ľudia nechcú počuť stony prírody“ (Úvaha)

Príroda ... Väčšinou z nás si pri tomto slove asi predstaví stromy, trávu a kvety. Príroda je však všetko okolo nás , až na obrovské mrakodrapy , obchodné centrá a cesty , ktorým museli stromy obetovať život. Do prírody patria aj zvieratá a my – ľudia .  Možno si to už ani neuvedomujeme  , no aj my máme rovnakú matku, a to prírodu.   

Len si to predstavte, že každú sekundu mizne v Amazónií les vo veľkosti  futbalového ihriska.  Skúste si predstaviť , koľko výkrikov bolesti by sme tam počuli , keby mali stromy hlasivky. Myslím si , že by ich bolo počuť až na Slovensko ... A prečo tieto stromy rúbu?  Všetko pre ľudské pohodlie . Buď je z nich vyrobený stôl , na ktorom píšem , alebo je na ich mieste nové dovolenkové centrum. Kto z nás si dokážu predstaviť život v prírode ?  Lov zveri, spánok pod holým nebom, kúpanie sa v rieke ... 
     
Niektorí ľudia  kričia od hrôzy pri malom pavúčikovi v dokonalom vydezinfikovanom byte. Určite je smiešna predstava , že by pri nich spávali . Týmto chcem len povedať , že zabúdame, odkiaľ sme prišli . Zabúdame , čo je naším domovom . Lepšie sa  cítime v umelo vytvorenom prostredí .Najhoršie však je , že aj tú trošku , ktorá ešte zostala sa nesnažíme zachrániť .
Tak skúste ísť len tak do lesa , vyliezť si na strom a chvíľu vnímať prírodu . Skúste pozorovať skutočne otvoriť oči a započúvať sa . Objavíte veci , z ktorých budete prekvapení . Veci , ktoré ste si nikdy predtým nevšimlo. Keď sa budete vedieť správať , určite zbadáte inak plaché zvieratá . Zistíte , že príroda je pre vás prirodzená a ako náhle ju prijmete vy, príroda vás vezme späť s otvorenou náručou . Nebude vám nič vyčítať , pretože je to naša matka . 

Určite si prírodu zamilujete tak, ako som si ju zamilovala ja , a potom ju budete chcieť chrániť, pretože každý ochraňuje svojich milovaných.