Môj najväčší trapas

Môj najväčší trapas

Môj najväčší trapas je v podstate celý môj život, pretože vždy keď prídem na nové územie, niečo urobím tak ako som nechcel. Napríklad hneď prvý deň v škole som robil zle a pani učiteľka povedala: ,,Brunko keď nebudeš dobrý, nedostaneš slniečko!“ A ja na to: ,,Ja ho nepotrebujem!!!“.

Alebo keď som v tábore odmontoval lampu a skoro na mňa spadla a mohlo sa stať všeličo. Ešte napríklad, keď som mal asi 3 roky a bol som v hoteli na Táloch, tak nám milý riaditeľ horko ťažko zohnal v plnom hoteli ubytovanie. A stále ten riaditeľ za mnou chodil a chcel ma zabaviť, no ja som ho ignoroval. Až sa ma opýtal ,,Čo si taký vážny?“ A ja som mu povedal: ,,Keď ty máš takú blbú tvár!“ No trapas!  Mama sa to snažila vyžehliť,  že mám len 3 roky, a tak ďalej, ale veľmi to nepomohlo.  

Alebo keď som sa na školskom lyžiarskom zájazde hneď pri prvom oblúku vyrúbal a bol som v horšom tíme. To som celý ja. Pokazil som si to hneď prvý deň v škole. Často robím veci, pri ktorých si ostatní povedia: ,,Veď nič sa nestalo.“ Lenže pre mňa je to strašné a neviem to vrátiť späť.

A naozaj vtipný a zvláštny trapas som prežil ešte keď som bol v maminom bruchu a práve sa s mojim otcom sobášili. Keď mala povedať “ÁNO“, tak chytila veľký záchvat smiechu a len myšacím hláskom zapišťala „..Áno..“
Tak začal môj život plný trapasov! Vždy sa pripravujem na situácie, kde sa nič nesmie stať, ale nakoniec sa mi to vymkne a ja to spravím - proste niečo, čo som nemal.

Tento problém sa mi už toľkokrát opakoval, že neviem, či je to vtipné alebo smutné, ale nechcel by som si to so sebou ťahať celý život, takže by som asi niečo mal urobiť, ale čo vlastne? Toto je otázka, na ktorú si neviem tak ľahko odpovedať, ale do budúcna by som to asi potreboval, lebo si to nemôžem predsa pokašľať hneď všade, kam prídem.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/11057-moj-najvacsi-trapas/