Môj najväčší trapas pri tancovaní

Môj najväčší trapas pri tancovaní

Môj najväčší trapas sa stal na mojej poslednej súťaži v spoločenských tancoch. V nedeľu, skoro ráno, sme cestovali na súťaž do Čiech, do mesta Břeclav. Išiel som so svojím otcom, partnerkou a jej mamou. Prišli sme pred budovu, zaparkovali sme a rýchlo sme sa išli zaregistrovať. S partnerkou sme sa prezliekli, rozcvičili sme sa a akurát sme dobehli na roztancovanie. Roztancovanie trvalo tridsať minút a hneď sa začala samotná súťaž.

Vždy pred súťažou sa naraňajkujem, aby mi nebolo špatne. Medzi kolami si dám banán a čokoládový croissant. Odtancovali sme päť tancov v našej kategórii a čakali sme na vyhlásenie výsledkov o postup do ďalšieho kola. Samozrejme som jedol môj obľúbený croissant. Keď som zistil, že som postúpil do finále, od radosti mi kvapka čokolády padla na košeľu. Veľmi som znervóznel. Môj otec ma veľmi podržal, bolo mi trápne tancovať s hnedým fľakom od čokolády na košeli.

Povedal mi, že  si z toho nemám robiť veľkú hlavu, že mi to určite prinesie šťastie. Tak ma to trošku upokojilo a dúfal som, že mi to naozaj prinesie šťastie. Skončili sme nakoniec štvrtí. Myslím, že tým, že sme získali zemiakovú medailu, sme mali smolu. Ale nevadí. Tento náš výlet sme ukončili v cukrárni na výbornom koláčiku a mali sme vydarený výlet. Tak takýto bol môj najväčší trapas v živote.