V časoch keď ma ešte lákalo kino bol som na filme CARS. Ešte pred odchodom do kina sa mi zachcelo ísť prebádať okolie svojho domu. ,,Tak poď už zreval!“ nevľúdnym hlasom otec, no zatiaľ sa mi pošťastilo stúpiť do niečoho, na čo všetci máme nedobré názory.
Bolo to niečo, čo produkuje pes zo svojej zadnice... Otec s mamou ako vždy nevedeli povedať nič iné iba:,, Môžeš si zato iba ty ,tak bež domov a vyčisti si to!!“ A tak som si to musel ísť domov vyčistiť sám!! Keď som sa vrátil dole ku vchodu s celou mokrou teniskou, neveštilo to nič dobré. Ale rodičia už zrejme nemali čas, a tak sme sa vybrali do kina.
Na parkovisku prebiehalo všetko dobre, až kým som nezbadal ukážky z filmu, na ktorý práve idem na veľkoplošnej obrazovke. Odvtedy sa už nič nedalo robiť v pokoji, pretože ku kinu som trielil najrýchlejšie ako som mohol a ani otec mi pomaly nestíhal. ,,Upokoj sa už konečne!!“
Pri pokladni sa rodičia nemohli zdržať dlho, pretože ako hovorím ja: ,,Decko nezastavíš ,“a preto sme si to s čakaním vo fronte veľmi rýchlo rozmysleli a vtrhli sme do sály bez rozmyslu a zrejme aj bez vedomia, že sa niekomu vo fronte môže niečo stať. Všetci na nás kričali: ,,Nepredbiehajte sa!!“ ,,Zoberte si to dieťa!!“ Ale zrejme ani to nepomáhalo. V kine som sa nemohol vynadívať na film, a preto som sa neustále mrvil, robil nečakané pohyby a používal som výrazy ako: ,,Dajte tú scénu ešte raz!!“ alebo: ,,To je už koniec??“ Jedna pani ma nazvala dokonca: „Ty neutíšiteľné mimino!!!“
Po nejakom čase to už naštvalo aj personál a chceli nás vyhodiť z kina. Pri ceste domov mi rodičia dohovárali, aby som sa už tak nesprával, ale ja som im na to dôrazne odpovedal: „ Ja mám svoje správanie a nehanbím sa zaň!!“