Moja vysnívaná krajina – sloh

Moja vysnívaná krajina – sloh

Už veľa rokov som uvažovala o tom,  ako by moja vysnívaná krajina mala vyzerať. A teraz som to konečne vymyslela. Moja vysnívaná krajina sa volá Aglicko. Je veľká asi ako taliansky ostrov Capri a leží  v Tichom oceáne. Každý človek musí mať svojho psa.

Keď dovŕši 10 rokov, bude si musieť vybrať jedno šteniatko. V Aglicku sa voľne prechádzajú korytnačky veľké ako človek a na ich pancieroch sa vyhrievajú maličké korytnačky, veľké ako náš malíček. Všetky zvieratá sú v Aglicku šťastné. Dokonca aj žraloky sú tam milé, pokojné a prítulné.

Jedného dňa dopadlo na Aglicko UFO a zničilo časť mesta. Potom z UFA vystúpili naozajstní mimozemšťania. Mimozemšťania hovorili agličtinou, a to Agličanov veľmi prekvapilo. Pomohli mimozemšťanom postaviť ich poškodenú loď. Odvtedy sú Agličania s mimozemšťanmi v spojení.

Niektorí mimozemšťania zostali v Aglicku, a tak sa teraz po Aglicku nepremávajú iba ľudia, ale aj mimozemšťania. Hoci sú všetci iní, ľudia sa správajú k mimozemšťanom ako k normálnym ľuďom. Aglicko je uchránené pred prírodnými katastrofami, ale sneží tam.

Veľa ľudí si v Aglicku chová doma geparda alebo leva. Pretože tieto zvieratá sú prítulné ako normálna mačka domáca. V Aglicku je aj vyhasnutá sopka. Keď nasneží, aglické aj mimozemšťanské deti sa tam veľmi radi sánkujú. Prezident som ja, Nela Kolčáková.