Keby som mala mať svoju vysnívanú krajinu, bola by veľká ako doteraz. Tráva by bola ráno vždy zarosená ako na jar. Voda by bola čistá a modrá ako obloha. Počasie by bolo vždy krásne bez mrakov, z ktorých by pršal dážď. Zvieratá by žili v harmónii s ľuďmi. Ľudia by sa vzájomne nevraždili a neohrozovali ohrozené druhy zvierat.
Každý človek by bol zamestnaný a mal by dostatok peňazí na uživenie seba aj rodiny. Na svete by nebolo nešťastie, zloba, nenávisť k druhému, ani bolesť , ani strach spolu s utrpením a chudoby. Ľudia by zvieratá využívali len na obživu, len na to a na nič iné. Život by mal vždy svoj význam.
Deti by sa navzájom uznávali, a nie ako teraz. Deti by mali chuť sa učiť, čítať, písať, aby v živote dosiahli toho, čo a čím chcú byť. Keby ľudia nepoužívali sprosté slovíčka, mali by o niečo ľahší život. Všetci by sme mali byť v dobrej kondícii nielen telesnej, ale aj rozumovej. Takáto krajina by mala vplyv na každého človeka, nielen na mňa. Keď sa ľudia majú radi, nič im nechýba. To čo dnes ľudia robia je aj dobré, ale aj zlé. Zlé je to, že sme chamtiví a nehľadíme na svoje okolie.
Všetko čo je na tomto svete, je len z lásky, ktorú ľudia uznávajú skoro najviac, a to je to najdôležitejšie pre každého. Tak isto ľudia uznávajú aj rôzne náboženstvá, u nás je premnožené len katolícke a evanjelické. Posnažme sa urobiť si krajší život a krajšie prostredie. Keď sa budeme mať navzájom radi nebude nám záležať na tom, či je niekto taký a onaký.
Všetci môžeme pomôcť svetu k lepšiemu, len nemôžeme byť leniví, a to je zvyčajne ten najväčší problém. O seba a prírodu by sme sa mali starať najviac. Bude to super, keď to raz takto bude.