O uzlíku Tomáškovi

O uzlíku Tomáškovi

Odkedy som sa narodil, žil som s rodičmi sám. Mal som vlastnú izbičku, vlastné hračky a nemusel som sa s nikým o nič deliť. Bolo mi aj trochu smutno. Myslel som si, že už nebudem mať súrodenca, a tak to išlo celých  deväť rokov. Až sa jedného dňa narodil uzlík zvaný Tomáško – môj braček. Stalo sa to presne 20.9.2007 o 12:10. Najprv to bol taký malý vreštiaci uzlík. Teraz je z neho  malý neposlušný chodiaci trpaslík,  ktorý začína hovoriť. Delím  sa s ním o všetko - o izbu, o hračky, o rodičov. Vždy, keď idem jesť, sadne si vedľa mňa, pozerá mi do taniera a rozmýšľa, čo si ukradne. Volá ma Maho. Každé ráno, keď idem do školy mi kýva a hovorí papá. Obrátil mi môj život hore nohami, celý mi ho zauzlil. Som šťastný, že ho mám. Bez neho by som si to už na svete nevedel predstaviť. Som teraz veľký brat Maho.