Vianočná rozprávka

Vianočná rozprávka

V jednej zasneženej krajine žili malí škriatkovia. Oni, ako vždy, mali svoju kráľovnú, volala sa Snehulienka.  Ale tých škriatkov nebolo sedem ale viac, myslímže 104, áno, 104. Každý v tejto krajine mal prácu a veľkú prácu. Napríklad Zvonko robil nové zvončeky, Stromko roznášal nové a nové stromčeky. Potom dievča, Driana, pracovala v obchode s ozdobami.   Tak sa tam mali a každý večer si sadli k ohňu a rozprávali si vianočné príbehy.

Potom som sa zobudila, bol to krásny sen, však? Obliekla som  sa, umyla si zuby a naraňajkovala sa. Išla som von s kamarátmi, bola práve guľovačka. Jeden môj kamarát, vlastne kamarátka, mi trafila do tváre snehovú guľu. Ja som jej to vrátila a ona mne tiež, a tak sme sa guľovali, guľovali...

Potom sme súťažili o najväčšieho snehuliaka, všetci sme ich mali rovnakej veľkosti. Keď sme dosúťažili, robili sme anjelov do snehu a potom sme sa rozlúčili a išli sme domov. Doma som sa hrala s novými hračkami, nakreslila som seba s kamarátmi, ako sme vonku a staviame snehuliakov. Bol to krásny obrázok. Pri tom, čo som si kreslila a čo som  sa hrala , mi ubehol čas a išla som na obed. Keď sme sa naobedovali, išla som zase von.

Teraz tam neboli moji kamaráti, tak som sa išla sánkovať na lopate. Fičalo to veľmi rýchlo, po prvé,  že bol dobrý kopec a po druhé, mám dobré sánky-lopatu. Potom som zase išla domov, pozrela som televízor, prečítala som si tri dlhé knižky, večerali sme, umyla som si zuby, osprchovala sa, učesala sa a išla som spať.

Dobrú noc.